Ak sa rovnako bude správať aj generálny prokurátor, ktorý predkladá personálny návrh do parlamentu, Dušan Kováčik zostane na svojom poste aj tretie funkčné obdobie. Pozrime sa na to, čím sa tak „osvedčil“.
Už v roku 2004 zastavil trestné stíhanie v prípade bezpečnostného spisu, ktorým disponoval premiér Mikuláš Dzurinda. Hoci právo hovorí, že dokument o bezpečnostnej spoľahlivosti je podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností chránený, napriek tomu ho tajná služba doručila do kancelárie predsedu vlády.
Túto „nezrovnalosť“ vyriešil Kováčikov predchodca vyhlásením, že sa vlastne nič nestalo, lebo vraj „písomnosť z bezpečnostného spisu nikto nevybral a nikto z bezpečnostného spisu neexpedoval“. S interpretáciou, že pod ochranou zákona nie je samotná informácia, ale len dva papiere, na ktorých je vytlačená, sa stotožnil aj D. Kováčik, vďaka čomu mali vtedajší činitelia pokoj od stíhania.
Mimoriadne sa D. Kováčik osvedčil, keď išlo o spis Gorila. Najskôr mu neprekážalo, že podozrenia zo závažného trestného činu preverovali len pracovníci kriminálnej služby, čím sa preverovanie dostalo mimo rámca Trestného poriadku.
Zdroj: ilustrácia - Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
V júni 2009 bol D. Kováčik osobne pri tom, keď novinár Tom Nicholson podal trestné oznámenie v súvislosti so spisom. Podľa svedectva novinára sa špeciálny prokurátor sústredil iba na jedno – aby od neho vymámil, kto a kedy mu dal spis. Kauzu má D. Kováčik stále pod palcom a dozoruje ju tak, že je len otázka času, kedy sa nad ňou definitívne zavrie voda.
Ako šéf špeciálnej prokuratúry sa D. Kováčik osvedčil počas prvej i druhej vlády Roberta Fica. Jeho podriadený nemal námietky voči tomu, že policajná vyšetrovateľka zastavila trestné stíhanie v prípade hlasu podobného hlasu R. Fica.
Aj D. Kováčik akceptoval záver, že z obsahu nahrávky vraj „nie je možné zistiť žiadne konkrétne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné opísať skutkový stav a jednoznačne skonštatovať, že došlo k nejakému protiprávnemu konaniu“. Perlou v uznesení je veta: „Z tohto dôvodu preto ani nebolo potrebné v tomto konaní zisťovať, komu patrí hlas na nahrávke.“
V prípade zmluvy, ktorú mal podpísať Fedor Flašík ako predstaviteľ Smeru a podnikateľ Ľubomír Blaško ako „sponzor“ strany, vyšetrovateľka prijala uznesenie o začatí trestného stíhania, lebo považovala za potrebné „preveriť pravosť podpisov nachádzajúcich sa na zmluve... a túto podrobiť písmoznaleckému skúmaniu“. D. Kováčik vtedy zakročil a uznesenie zrušil „z dôvodu neopodstatnenosti“.
Už aj tento stručný výpočet dokladá, že v citlivých prípadoch špeciálny prokurátor postupuje vysoko „špeciálne“. To je dôvod, ktorý z neho robí špeciálneho prokurátora forever.
