Pura vida, čiže čistý život tu počuť na každom kroku, dokonca aj ako odpoveď na otázku Ako sa máš? Našinci sa riadia touto frázou neprestajne.
Hľadanie zmyslu života
Keď som prvýkrát navštívila Kostariku v máji 2012, môj zápal nosných dutín a ťažké migrény sa už po jednom dni v pura vida prostredí premenili na dobrú náladu a bezprostredné úsmevy. Keďže cestujem rýchlo, všímam si všetky detaily. Už prvé tri týždne v krajine ma veľa naučili, ale množstvo poznatkov o 4,5-miliónovom štáte, kde skoro jedna štvrtina obyvateľov žije v metropole hlavného mesta San José, sa zvýšilo až pri mojej druhej návšteve. Počas štyroch mesiacov som najprv pracovala ako dobrovoľníčka v all inclusive hoteli, kde som pomáhala so sociálnymi sieťami a marketingom. Tiež som tam cvičila jogu niekoľkokrát do týždňa. V hoteli Blue Osa na polostrove Osa v Tichom oceáne som prišla na to, že Kostarika sa nielen vďaka prenádhernej nedotknutej prírode a dych vyrážajúcim plážam postupne stáva rajom pre tzv. yoga retreats či týždne intenzívnej jogy, wellnessu a dobrodružných výletov do prírody. Učitelia jogy a guru v surovej strave najčastejšie z USA a Kanady tam lákajú svojich fanúšikov na týždennú dovolenku tak trochu inak, kde si dajú poriadne do tela detoxom a fyzickou aktivitou. Mám pocit, že je to taká stretávka ľudí, ktorí stratili v živote zmysel, rozviedli sa, prišli o milujúceho človeka či sa neustále hľadajú.
Zdroj: Alexandra Kováčová
A verte-neverte, v Kostarike sa človek naozaj upokojí, naberie nové sily, trochu zahĺbi do svojho vnútra a naplno si užíva každý moment, ktorý sa už nikdy nezopakuje. Aj to sa učí na jogových sústredeniach. Ale možno ešte viac k blahodarnému pocitu, keď začne postupne prevyšovať duchovný blahobyt nad tým materiálnym svetom, ktorý sme zanechali doma, prispieva hlavne divoká príroda a zvieratá.
Ekoturizmus
V Kostarike nájdeme približne päť percent všetkých živočíchov a rastlín sveta a štvrtinu územia krajiny tvoria chránené oblasti a národné parky. To je najväčší podiel územia zo všetkých krajín sveta. Zo 45 krajín, ktoré som osobne navštívila, je Kostarika zatiaľ zameraná najekologickejšie. Skoro vôbec sa tam neničia lesy a naozaj väčšinu územia tvorí dažďový prales, ktorý sa začína priamo na pláži za pieskom. Veľké percento fariem a polí pestuje všetko organicky bez chemikálií. Škoda len, že často to „nebio“ sa vyváža práve do zahraničia. Vidno to najlepšie na ananáse, ktorý v Kostarike neštípe v ústach ako ten, čo sa predáva u nás, alebo tiež na banánovníkových poliach. Domorodci papkajú zdravé malé sladučké banány, kým export je z obrovských plantáží, kde sú veľké trsy banánov zabalené do modrých či zelených vreciek, čo značí, že boli postriekané pesticídmi.
Ak však milujete exotické ovocie tak ako ja, v Kostarike si prídete určite na svoje. Nevedela som sa nabažiť kokosových orechov, papáje, marakuje, guaby, manga, rambutanu, ružových vodových jabĺk či guanabany, ovocia, ktoré asi najlepšie zabíja rakovinotvorné bunky. Ak potrebujete detoxikáciu či zlepšiť si trávenie, tiež odporúčam piť čistú šťavu z veľmi smradľavého žltozeleného ovocia noni. Takto sa bežne stravujú aj miestni ľudia.
Zdroj: Alexandra Kováčová
Džungľa ako liek
Počas pobytu v Kostarike som mala možnosť stráviť aj čas s domorodcami v pralese. Žiaľ, niektoré osady sa pomaly, ale isto komercializujú aj kvôli potrebnému zárobku. Avšak málokde som tak pochopila ako tu, že čím viac je človek spätý s prírodou, tým lepšie. Pamätám si, ako ma raz privítal chudučký bosý domorodec Nathan z kmeňa Bribri v pohorí Talamaca, zahalený len do modrej šatky okolo svojej mužskej pýchy, a viedol nás pyšne do džungle so slovami: „Teraz vám ukážem našu lekáreň.“ Chvíľu mi trvalo pochopiť, že domorodí Indiáni tu využívajú silu prírody naplno a na všetky zdravotné aj mentálne problémy. Presne vedia, ktoré bylinky, kvety, korene či konáriky použiť. Či už vás uštipol komár, máte menštruačné bolesti, chcete sa zbaviť ochlpenia, zápchy či, naopak, hnačky, na všetko existuje v pralese rastlinka. V súčasnosti viem viac o flóre v Strednej Amerike ako o slovenskej a všetci moji noví známi sa smiali, že tam môžem robiť biologičku či dokonca liečiteľku. Raz mi s radosťou v očiach jeden Indián oznámil, že ich kmeňový šaman vyliečil už viac ako štyridsať turistov z rakoviny len tým, že im podával miestne bylinky.
Nielen čo sa týka stravy a spojenia s prírodou by sme si mali z Kostaričanov brať príklad. Miestni sú aj veľkí pracanti, možno by som ich prirovnala až k Číňanom. Len s jediným rozdielom, tu si až toľko nezarobíte, hoci sa riadne namakáte. Kostarika je najdrahším štátom Strednej Ameriky, kde aj jednodňové výlety bežne stoja 100 či 200 dolárov. Ceny sú rovnaké pre všetkých, pričom domáci ma okrem iného naučili aj uspokojiť sa s málom. Pura vida sa prenáša aj do bežného života. Navyše, kostarickí muži sú nielen priateľskí a sympatickí, ale aj radi a dobre varia a pomáhajú svojim polovičkám v domácnosti. Ak si hľadať manžela, tak jednoznačne tu.
Zdroj: Alexandra Kováčová
Jednoduchý život
Najviac mi otvorila oči návšteva u Rafaela, kostarického kamaráta v Puerto Jimenez, ktorý so mnou pracoval v hoteli. Vždy bol krásne upravený, do práce chodil 15 km na bicykli a často pracoval aj nadčasy. Po dlhom rozmýšľaní ma raz pozval k sebe domov na večeru. Až vtedy som si uvedomila, ako naozaj Kostaričania žijú – striedmo, bez luxusu a niektorým Slovákom by sa možno zdalo, že tak trochu ako naši rómski spoluobčania. Veľa domov nemá okná, len mreže alebo záclony, domy či steny sú často nenamaľované a kúpeľne bez dverí. Najväčší šok bol pre mňa moment, keď som potrebovala ísť na WC, ktoré bolo od zvyšku domu oddelené len uterákom na šnúrke, ktorý zakrýval iba pol metra. Veľa domov nemá steny až hore k streche, ale medzi stropom a stenou sú medzery, cez ktoré vlastne počuť všetko, čo sa deje po celom dome.
Nechcem týmto Kostaričanov nijako hanobiť. Naopak. Prinútilo ma to zamyslieť sa, či je naozaj potrebné, aby materiálne veci ovládali náš život, alebo je lepšie byť milý, dobrosrdečný, pomáhať druhým, vážiť si každú maličkosť… a objímať sa. Áno, v Kostarike sa všetci radi objímajú a vyjadrujú svoje pocity. Aj muži. Nikde som nedostala toľko objatí ako tam a nikde mi toľko ľudí úprimne nelichotilo a nezlepšilo náladu ako v tejto sopečnej krajine. Ak nehovoríte po španielsky, nezúfajte. Väčšina miestnych dokonale ovláda angličtinu, takže komplimentov si užijete dosť tak či tak.
Zdroj: Alexandra Kováčová
A tiež dobrého jedla a organickej čokolády. Kostarika je jednou z najznámejších krajín sveta, keď ide o výrobu kvalitnej pravej horkej čokolády, kakaa či brownie koláčov. Pozor však v oblasti Puerto Viejo v Karibiku, aby vám do brownie miestni opálení surferi nepridali aj nejakú marihuanu. Ja osobne som v Kostarike minula zrejme najviac peňazí na ručne robenú čokoládu z eko fariem, ktorá je asi mojou jedinou závislosťou. Kakaovníky tu rastú skoro každému bežne v záhrade – ako u nás jablone.
Nech je, ako chce, v Kostarike som sa naučila neuveriteľne veľa o jednoduchom živote, kde má láska, porozumenie, dobrá nálada, ochrana prírody a pozitívny prístup k životu väčšiu hodnotu ako luxusné autá, trendy domy či značkové oblečenie. Pura vida už je neoddeliteľnou časťou aj môjho života. A aj neustále objatia, ktoré stále prekvapujú ľudí okolo.
Zdroj: Alexandra Kováčová
Autorka je spolupracovníčka TRENDU.
Exotická fauna a flóra
Na Kostarike sú dobré podmienky na rôzne druhy športov. Surfuje sa hlavne na pacifických plážach, inde sa robia výlety na sopky, pozorovanie vtákov a iných zvierat a rôzna turistika. Na Kostarike je pozoruhodný nielen ľudský prístup na každom kroku, ale aj zaujímavá miestna fauna. Človek tu má zoo rovno okolo domu či hotela. Žije tu najviac kolibríkov na svete a ďalších 840 druhov vtákov, motýľov, žiab, krabov, leňochov, štyri druhy opíc či mnohé jaštery. Mať budíček o štvrtej ráno krikom vrešťanov čiernych, opíc, ktoré si aj takto chránia svoje územie, či nechať sa odprevádzať domov rôznymi, aj jedovatými žabkami, sledovať pestrofarebné ary a tukany z bazéna alebo dokonca sprchovať sa s kolibríkmi poletujúcimi v kúpeľni, to všetko je v Kostarike realitou.
Opatrnosti nikdy nie je dosť
Hady, krokodíly a hlavne premnožený hmyz patria k životu v kostarickej džungli. Šváby, kobylky, cikády, chrobáky nezvyčajných rozmerov a komáre otravujú na každom kroku. Pri túrach pralesom je potrebné naučiť sa vyhýbať sa im, ale na izbe, v posteli alebo hojdacej sieťke je to už väčší problém. Na WC treba v noci chodiť s baterkou a preskakovať utekajúce šváby, zdieľať sprchu s veľkými pavúkmi a jaštericami gekonmi či dokonca každé ráno vytrepať z vrchu sieťky okolo postele centimeter uhynutého hmyzu, ktorý by sa inak dostal k nocľažníkovi.
La María ochráni
V San José si dávajte pozor na krádeže a strážte nielen svoje materiálne veci, ale aj ceny taxíkov. Niekedy stačí, ak viete, že taxameter sa v Kostarike volá La María, presne ako ženské meno, a už len vďaka tomu vás taxikári neolúpia.
Gastrošpeciality
Tradičným kostarickým jedlom je tzv. casado, čo v preklade znamená ženatý. Ide o kombináciu ryže, fazule, zeleniny a buď ryby, alebo mäsa či vajíčok. Často sa prikladajú aj pečené banány patacones. Čerstvý kokosový orech zvaný pipa je miestnou delikatesou a dá sa zohnať na každom rohu. Najlacnejšie reštaurácie sú miestne vývarovne označené ako soda.
