„Potom sa to už len nabaľovalo,“ spomína Adam Hedera z najväčšej slovenskej motokárovej haly. Dnes patrí Kart One Aréna v bratislavskej Petržalke medzi európsku špičku.
Čo je motokára
Pod pojmom motokára si mnohí predstavujú hračku na štyroch kolesách. Malé smiešne vozidlo s motorom zo záhradnej kosačky, za ktorého volantom dospelý vyzerá ako prerastené dieťa. V skutočnosti ide o profesionálny motoristický šport sprevádzanými mnohými svetovými i miestnymi majstrovstvami. Vonku sa jazdí v letnej sezóne, vnútri v zimnej.
Pre mená, ako je Michael Schumacher či legendárny Ayrton Senna, šlo o vstup do sveta veľkého motoristického športu s vyústením až vo vrcholovej Formuly 1. S vidinou úspechu do motokár nastupujú aj sedemroční chlapci a dievčatá. Zažívajú tvrdý boj s ostatnými pretekármi, pocit z víťazstiev, ale aj nepekné nehody a sklamania. Rovnako ako dospelí.
Kým menších láka tento šport vidinou veľkej kariéry – ale napríklad jeden z najúspešnejších slovenských jazdcov Maťo Homola nasadol do motokáry až v štrnástich rokoch –, dospelých baví tiež. Páči sa im súťaživosť, v porovnaní s „veľkými“ autami zlomkové náklady na preteky i zväčša porovnateľnosť samotných áut. Ani tím s veľkým rozpočtom si nemôže byť istý víťazstvami a jeho jazdci si musia úspechy vydrieť rovnako ako ostatní. Ale kým na vstup na veľké okruhy v pretekárskom aute treba počítať s desiatkami tisíc eur na sezónu, jazda na halových motokárach si vyžiada najviac pár stoviek až tisíc.
Bez skúseností
Slovenskí nadšenci dlho nemali jednoduchú situáciu. V okolí Bratislavy medzi najznámejšie patrila jedna väčšia hala v Ivanke pri Dunaji zameraná najmä na víkendové jazdy s kamarátmi. Okrem toho existujú vonkajšie okruhy a hoci ten pezinský už niekoľko rokov nefunguje, stále sa jazdí v Trebaticiach pri Piešťanoch či Dunajskej Strede. Lenže jazdiť vonku znamená väčšie nároky na fyzickú kondíciu, oblečenie i nestálosť počasia. A v mnohých prípadoch aj vlastnú motokáru. Jazdiť vonku nie je také dostupné ako v pripravenej hale, kde si človek len požičia helmu a nasadne do auta.
Masívny rozvoj a popularita tohto športu prišli do Bratislavy až s otvorením petržalskej haly. „Stretli sme sa s človekom z motokár a táto oblasť sa nám zapáčila,“ hovorí o začiatkoch A. Hedera. Tím so skúsenosťami a kapitálom z IT brandže sa púšťal do neznámej oblasti, keďže nikto z priamych investorov s motokárami väčšie skúsenosti nemal. Okrem toho, že si na nich cez víkend občas zajazdili.
Partia našla priestor starej panelárne v priemyselnej časti Petržalky. S akými-takými náčrtmi sa pustila do kreslenia trate, navrhovania jednotlivých zákrut a samotného zázemia. Keď sa práce naplno začali, do príbehu vstúpil v úvode spomínaný Noe, v skutočnosti Milan Molnár. Pohyboval sa v komunite motokárových pretekárov a poznal Slováka žijúceho vo Viedni – neprehliadnuteľného Michala Krasňanského, známeho ako Mike. Doviedol ho do Petržalky a hala sa začala profesionalizovať.
Chalani, spravme to inak
„Mike prišiel a povedal stop, spravme to podľa medzinárodných štandardov,“ hovorí A. Hedera. Hoci majiteľ haly ho dovtedy nepoznal, nechal si poradiť. Presvedčil prístupom i skúsenosťami z nemeckej a najmä rakúskej scény, kde je motokárový šport veľmi populárny a len blízko Viedne sú tri haly a niekoľko vonkajších okruhov. Rakúšania sú v motokárach úspešní aj na celosvetovej úrovni.
Až po rozbehnutí aktivít začali prichádzať podnety od skúsených jazdcov a návrhy na zmeny v zázemí i na samotnej dráhe. Kart One Aréna otvorila na jeseň 2011 v podobe, ktorá už vtedy bola silnou konkurenciou pre zabehnuté viedenské haly. Zázemie, neustále zlepšovanie, zmeny trate i samotných priestorov, priestrannosť a čistota, to všetko je dnes lepšie než v rakúskej metropole.
Od začiatku sa tu pravidelne pohybuje viacero západných susedov. Okrem zabehnutých formátov pretekov ako Indoor Kart Cup, TRC či KartCup sa každoročne konajú aj dvanásťhodinové preteky AIM. Zúčastňujú sa ich medzinárodné tímy na špeciálne upravených motokárach so štartom o polnoci. Hala je vtedy plná desiatok jazdcov, ktorí ak nekrúžia po trati, spia na gaučoch, v samostatných izbách ďalej od ruchu alebo diskutujú o tímovej stratégii. Na chodbách stretnete aj majstrov sveta.
Silná komunita
Po troch rokoch fungovania vznikla okolo Kart One Arény silná komunita. „Je to zhruba stovka jazdcov, čo sa tu pravidelne objavujú, jazdia na pretekoch alebo trénujú,“ hovorí Simon Krasňanský, manažér haly. Majitelia pre ďalšie rozširovanie komunity organizujú rôzne podujatia v podobe čisto ženských alebo detských pretekov a zabezpečujú servis. „Nechceme byť len priestor, kde niekto príde a zaklope na dvere,“ dodáva.
Partia jazdcov sa čoraz lepšie spoznáva a vznikajú nielen spoločné rodinné aktivity, ale aj biznisy a nové vzťahy. Motokáry zmenili život nielen im, ale aj ich rodinám a partnerom. Mnohí v letných mesiacoch presunuli svoju pozornosť k vonkajšiemu jazdeniu na otvorených okruhoch, čo je finančne náročnejšie. Treba si zabezpečiť motokáru za niekoľko tisíc eur, servisné náradie i dielce. Chce to aj množstvo času na tréningy a trávenie víkendov v stane. Komu nestačí, začiatkom leta pravidelne jazdí 24-hodinové tímové preteky v moravskom Hodoníne na otvorenej dráhe.
Pre začínajúcich i skúsenejších pretekárov je v Petržalke k dispozícii kompletný servis, kde jazdec za určitý poplatok dostane motokáru, mechanika aj inštruktáž pre jazdu na vonkajších okruhoch. „Chceme byť karting od A po Z, a hoci máme konkurenciu v jednotlivých oblastiach, nikto na Slovensku to nerobí takto komplexne,“ tvrdí S. Krasňanský. Majiteľom sa podarilo vytvoriť domáce majstrovstvá, ktoré oficiálne zastrešuje Slovenská asociácia automobilového športu, člen svetovej organizácie FIA. Jazdia sa len v Petržalke.
Zdroj: Maňo Štrauch
Verejnosť je dôležitá
Hoci pretekári prinášajú imidž, pre fungovanie motokárových hál je dôležitá aj verejnosť a firmy. Petržalská organizuje firemné akcie a najmä vo večerných hodinách je plná nadšencov túžiacich si zajazdiť. Potom smerujú na pivo do mesta alebo celý večer presedia v hale. „Cez víkend sa tu premelie zhruba tisíc ľudí,“ hovorí S. Krasňanský, podľa ktorého hala dnes zarobí sama na seba. S tým, že financie neustále investujú do zlepšovania.
Popularita motokár a silnejúca komunita motivuje ku konkurencii. Vlani bola otvorená ďalšia bratislavská hala nazvaná Max 60 s elektrickými motokárami na Vajnorskej. V porovnaní s petržalskou tu vládne ticho a priestor s reštauráciou a barom motivuje viac k zábave a tráveniu voľného času než ostrému súťaženiu. Ale i tu sa chystajú preteky elektrokár – medzinárodný OTL Kart Cup.
Okrem toho vznikla hala v Holíči na Záhorí. A ďalej od hlavného mesta si môžu nadšenci halových motokár zajazdiť v Liptovskom Mikuláši či na elektrokárach v Trenčíne. Menšie dráhy sa objavujú aj na parkoviskách obchodných centier. Väčšie uznávané preteky ešte organizuje vonkajší okruh T1 Ring pri Vranove nad Topľou. Mimo slovenskej metropoly sa vo svojich plánoch obzerá aj Kart One Aréna.
Pravidlá a výrobca
Každé preteky majú odlišné pravidlá. Jazdenie vonku je náročnejšie na fyzickú kondíciu, sú tu tesné súboje i tvrdé predbiehania. Vnútri na trati viac fungujú džentlmenské dohody. Jazdí sa na čas, raz jednotlivci, inokedy viacpočetné tímy so striedaniami počas pretekov. Cieľ je vždy prostý – vyhrať. Číslom jedna medzi výrobcami motokár je francúzska firma SodiKart.
Okolo Bratislavy
Hlavné mesto ťaží z dobrej dostupnosti Viedne. Rakúska metropola sústreďuje tri haly známe medzi profesionálmi. V severnej časti je to Daytona charakteristická povrchom s dlhou klopenou zákrutou a povrchom s nižšou priľnavosťou, kde sa motokára šmýka. Na juhu je to dvojposchodová Monza, kde prechod medzi jednotlivými úrovňami prináša netradičné momenty na predbiehanie. A Kottingbrunn južne od Viedne má zasa veľkú tradíciu a rýchlu trať. Okrem toho si možno zajazdiť aj v maďarskom Győri či rozľahlom rakúskom otvorenom multifunkčnom areáli na rozhraní obcí Pachfurth a Bruck an der Leitha, kde sa nachádza aj centrum školy šmyku a ďalšie aktivity.
Koľko stojí výbava
Motokáry sú asi najlacnejší motoristický šport. Na vonkajšie okruhy potrebujete vlastnú motokáru, k nej náhradné dielce, vozík, stan a ďalšie. Tieto sumy sa môžu šplhať na niekoľko tisíc eur. Ak jazdíte v halách, zíde sa dobrá výbava. Najčastejšie miniete 100 eur, na tejto sume sa začínajú kombinézy, prilby, topánky, chrániče rebier, rukavice sú niekde na päťdesiatich. Na stredne kvalitnú výbavu si treba pripraviť 700 až 1 000 eur.