Korupcia Slovákom neprekáža, kým neprekročí únosnú mieru

Najväčší problém pre podnikateľov je dlhodobo fakt, že vymožiteľnosť práva na Slovensku nefunguje. Zlepšuje sa to alebo zhoršuje?

Z našich prieskumov medzi podnikateľmi, ktorí hodnotia legislatívu, vychádza, že ide o jeden z piatich hlavných problémov podnikania. Rozhodne sa situácia nezlepšuje, práve naopak. Podnikatelia majú čoraz väčšiu skepsu, že sa to niekedy zmení.

Prečo?

Nejde len o samotné exekučné konanie či pomalé rozhodovanie súdov, ale o celkový pocit, že právo nefunguje. Schopnosť domôcť sa svojich práv, ktoré mi zaručuje zákon, je čoraz menšia. Naopak, niektorí „podnikatelia“, jednotlivé osoby sú schopní presadiť sa všade. Nezáleží pritom na kvalite poskytovaných služieb a produktov, ale na iných vplyvoch.

Akých, môžete byť konkrétnejší?

Mal som klienta, ktorý po vláde Mikuláša Dzurindu a nástupe novej hovoril, že dovtedy sa v stavebníctve dávalo pri verejných tendroch desať percent a teraz pod tridsať nikto nepohne ani prstom. Nemôžem povedať, že konkrétna strana vypaľuje podnikateľov. Mám však pocit, že vymožiteľnosť práva súvisí s politikou a tým, kto je pri moci. Každá z garnitúr niečo žiadala, otázka je, či je to ešte z hľadiska podnikania akceptovateľné.

Hovoríte o províziách a tam by mala byť nulová tolerancia, ide predsa o úplatky.

Áno, ale realita je iná. Ja som vtedy klientovi povedal, že nechcem o tom nič vedieť. Ak by som mal informácie, musel by som ich v zmysle zákona ohlásiť polícii. Ale netvárme sa, že na Slovensku nič také neexistuje. Od čias komunizmu, kontinuálne počas celého obdobia nástupu demokracie, ktorú podľa mňa stále nemáme, sú praktiky pri získavaní štátnych objednávok rovnaké.

Platí heslo ako za socializmu: Kto neokráda štát, okráda rodinu. Istá forma rozkrádania štátu sa všeobecne akceptuje. S tým, bohužiaľ, slovenská spoločnosť problém nemá. Potom je tu otázka miery, keď ešte sme ochotní rozkrádanie pripustiť a keď sa nám to už zdá ako priveľa.

Zo strany politikov je logické, ak nad tým prižmurujú oči, veď sú to strany, ktoré zrejme zo skorumpovaného systému profitujú. Ale prečo s tým súhlasia podnikatelia a nepodávajú trestné oznámenia, keď od nich niekto žiada úplatok?

Kultúru vypaľovania máme hlboko zakorenenú. Ešte za Rakúsko-Uhorska bolo bežné podplácať úradníkov, z minulosti máme veľa nánosov, ktoré si so sebou nesieme. Podnikatelia nebudú iní ako spoločnosť, z ktorej vychádzajú. Ďalej je to vec konkurenčného boja. V niektorých segmentoch je trh na Slovensku malý, ak niekto chce so štátom obchodovať a vie, že konkurent dáva všimné, je veľká otázka, či sa bude správať rovnako alebo nie. Často je to otázka prežitia.

Traduje sa, že pri veľkých stavebných firmách boli dohody, kto kedy vyhrá, a v istom časovom horizonte sa mohli všetci zahojiť. Chyba je na oboch stranách, ale štát a volení politici by mali byť vzorom a ukazovať smer, ako zlepšovať verejnú správu. Ten impulz by mal prísť od nich. Štát musí dať jasne najavo, že korupciu netoleruje.

Nič také nebolo?

Boli nejaké snahy za čias Mikuláša Dzurindu. No na Slovensku sa často niečo deklaruje, ale reálny výkon je iný. Nemáme takú zlú legislatívu, aby sme mali takú vysokú korupciu, aká na Slovensku momentálne funguje. Zákony sa však neuplatňujú alebo len prísne selektívne. A keď to ľudia vidia, pýtajú sa, prečo by oni mali dodržiavať pravidlá, ak sused nemusí.

Tých tridsať percent, ktoré spomínal váš klient, bolo za vlády Smeru, SNS a HZDS. Je druhá vláda Smeru lepšia?

Neviem, keďže sme sa o tom odvtedy nebavili. Nemôžem ani potvrdiť, či sa dávajú úplatky alebo nie. Káuz a čudných nákupov je však veľa. Ak vychádzame z pravidla, že bez vetra sa ani lístok nepohne, tak korupcia zrejme musí existovať. Na druhej strane, nikto nebol za nič potrestaný. Odsúdený bol akurát poradca Ivety Radičovej za Osrblie, čo je dosť malá ryba na to, koľko rôznych podozrení máme.

V čom je problém? Máme predsa Špecializovaný trestný súd, ktorý by sa mal osobitne zaoberať korupciou.

Špecializovaný súd rieši drobnú korupciu typu fľaša policajtovi za vybavenie vodičáku. Keď som bol raz na pojednávaní v takomto prípade, sudca sám v pojednávacej miestnosti hovoril, že keď išiel na tento súd, mal inú predstavu o tom, aké typy korupčného správania bude súdiť. Usudzujem, že samotné justičné orgány, ktoré boli zriadené na postihovanie korupcie, cítia frustráciu, lebo sa im nedarí doťahovať veľké korupčné škandály.

Čo teda najviac zlyháva? Prečo už aj v susednom Česku, ktoré má podobné historické aj kultúrne zázemie, padli rozsudky v politických kauzách a u nás nie?