Obyvateľstva nám zrejme už roky ubúda
Demografia Okrem starnutia populácie Slovensko v demografickom vývoji čelí aj masívnemu odchodu ľudí do zahraničia, ktorý Štatistický úrad SR nezaznamenáva. Naznačuje to analýza Inštitútu finančnej politiky. Za posledných 15 rokov ubudlo až 300-tisíc zdravotne poistených ľudí – napriek tomu, že oficiálny počet obyvateľov podľa Štatistického úradu narástol o 20-tisíc a že každá žijúca osoba musí byť zdravotne poistená. Skutočný počet obyvateľov SR tak nemusí byť oficiálnych 5,43 milióna, ale len 5,13 milióna osôb. Podľa analýzy ide v úbytku poistených vo vyššej miere o mladých a nezamestnaných ľudí, najviac z Prešovského kraja. Z končiacich vysokoškolákov ide do zahraničia najviac lekárov a technikov. Dobrou správou je, že zhruba polovica z tých, ktorí odišli do roku 2012, sa neskôr na Slovensko vrátila.
Údaje zdravotných poisťovní sú citeľne odlišné
(populácia SR ku koncu roka podľa Štatistického úradu a počtu zdravotne poistených)
PRAMEŇ: ŠÚ SR, IFP
Korupcia na najvyšších miestach nie je
Kaliňák „Na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať,“ odpovedal minister vnútra Robert Kaliňák na otázku agentúry TASR, či sa Slovensko v tomto roku dočká potrestania korupcie. Ako ďalej argumentuje, za minulý rok sa neobjavil ani jeden príklad, ktorý by dokazoval opak. „Povedzte mi aspoň jeden. Neviete? Nestala sa. Ani vy tú informáciu nemáte, ani ja ju nemám,“ dodáva pre TASR. Polícia koncom decembra zastavila vyšetrovanie obchodov medzi R. Kaliňákom a Ladislavom Bašternákom. Obaja totiž na výsluchoch povedali, že nič nespáchali, a vyšetrovateľovi ich tvrdenia stačili. Proti postupu Národnej kriminálnej agentúry, ktorá má na starosti vyšetrovanie závažných korupčných a iných káuz, podal sťažnosť právnik a bývalý poslanec Daniel Lipšic. L. Bašternáka naďalej vyšetrujú. Skúmajú, ako získal 12 miliónov eur v hotovosti.
Zdroj: Martina Brunovská
Stíhanie firiem bude účinnejšie
Justícia Ak firma neplatí faktúry dodávateľom alebo sa dopustí podvodu, polícia bude môcť trestne stíhať nielen jej štatutárov, ale aj samotnú obchodnú spoločnosť. Od 1. januára 2017 totiž platí novela zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tá významne rozširuje katalóg trestných činov, ktoré môžu firmy spáchať. Zároveň prináša nástroje, ktoré umožnia, aby doteraz málo účinný zákon začali vyšetrovatelia a prokurátori v praxi skutočne využívať. Slovensko prijalo zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb ako posledná krajina Európskej únie. K prijatiu ho prinútili medzinárodné záväzky.
Detvania štrajkujú za vyššie mzdy
Priemysel Pracovníci slovenskej strojárskej spoločnosti PPS Group, ktorá zamestnáva približne 800 ľudí, v pondelok vstúpila do štrajku. Časovo neobmedzenú protestnú akciu ohlásili po tom, čo sa odbory nedohodli s vedením firmy na vyšších platoch. Štrajk sa začal, keď sa zástupcovia pracovníkov nedohodli s vedením firmy na zvýšení platov. Odbory požadovali 7-percentný nárast základnej zložky mzdy zamestnancov, čo by znamenalo prilepšenie si o približne 45 eur mesačne. Vedenie firmy navrhlo zvýšiť platy o 1,5 percenta tento rok a rovnaké percento aj neskôr v budúcom roku.
Investícia za 15 miliónov eur
Drevo Zvolenský výrobca drevotrieskových dosiek Bučina DDD v rukách nadnárodného koncernu Kronospan, ktorý doteraz získaval drevo prevažne iba priamo z lesov, si ide na takýto odpad zakúpiť novú spracovateľskú technológiu až za 15 miliónov eur. Tá pritom dokáže spracovať až 350-tisíc ton dreva ročne. Ako ďalej vyplýva z projektu, ktorý už investor predložil slovenským povoľovacím úradom, jeho nová investícia mu zníži náklady na nákup dreva, ale prispeje aj k ochrane tunajších lesov. Vďaka tomu, že podnik si už časť spotrebovaného dreva nebude musieť nakupovať od lesníkov.
Veľký krok k prezidentskému systému
Ankara Turecký parlament odsúhlasil debatu o kontroverzných zmenách ústavy, ktoré presadzuje prezident Recep Tayyip Erdogan. Ak prejdú, politický systém v krajine sa fakticky zmení zo súčasného parlamentného na prezidentský. Vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja sa podarilo otvoriť diskusiu o reforme v parlamente vďaka podpore opozície. Pokiaľ parlament zmeny schváli, konečný verdikt vzíde z referenda plánovaného na jar tohto roku. Návrh reformy posilňuje právomoci prezidenta, okrem iného mu dáva právo vydávať dekréty. Funkcia premiéra má byť zrušená, kompetencie parlamentu zúžené na legislatívne záležitosti. Neschvaľoval by dokonca ani štátny rozpočet. Na prehlasovanie prezidenta by bola potrebná kvalifikovaná väčšina. Reforma obsahuje dohromady osemnásť článkov, o každom sa bude v parlamente diskutovať a hlasovať osobitne. R. Erdogan vládne v Turecku štrnásť rokov, najskôr ako premiér a v súčasnosti vyše dva roky ako prezident. Zmena ústavy by mu umožnila zostať pri moci ďalšie dve päťročné obdobia do roku 2029. Reformy v prípade schválenia v parlamente a odobrenia v referende by mali plne vstúpiť do platnosti v roku 2019, keď sa budú v Turecku konať prezidentské voľby.
Zdroj: Profimedia.cz
Platy v USA slušne rastú
USA Spolu s nízkou a stále klesajúcou mierou nezamestnanosti v Spojených štátoch rýchlo rastú mzdy, keďže zamestnávatelia musia o zamestnancov čoraz viac bojovať. V decembri americké platy rástli dokonca najrýchlejšie od recesie v roku 2008, keď sa v ročnom vyjadrení zvýšili o 2,9 percenta. Spotrebiteľské ceny za rok narástli o menej ako dve percentá, mzdy teda rástli aj v reálnom vyjadrení. Dlhodobý trend je, že mzdy rastú najmä lepšie zarábajúcim pracovníkom. O tom, že americký trh práce funguje na plné obrátky, svedčí aj pokračujúci rast zamestnanosti. Za celý vlaňajšok pridala americká ekonomika v čistom viac ako dva milióny pracovných miest. Miera nezamestnanosti v USA dosahuje 4,7 percenta, teda podobnú úroveň ako pred krízou. Nízka nezamestnanosť a rastúce mzdy a ceny umožnia centrálnej banke v tomto roku ďalej zvyšova kľúčové úrokové sadzby.
Zjednotenie Cypru je na dosah
Ženeva Rokovania o znovuzjednotení Cypru rozdeleného na severnú tureckú časť a juh, ktorý je členom Európskej únie, prebehli tento týždeň v Ženeve. Do uzávierky TRENDU výsledok jasný nebol, no očakávalo sa, že konečná dohoda povedie k referendám na oboch častiach ostrova, napísal portál Politico. Negociácie prebiehajúce pod záštitou Organizácie Spojených národov už rok a pol by mali vyriešiť otázku stiahnutia tureckých vojakov, ktorých je na ostrove 30-tisíc. Cyperský ostrovný štát je rozdelený od roku 1974, keď severnú časť obsadila turecká armáda a vytvorila tam samostatný štát. Zvažuje sa aj rotujúce predsedníctvo dvoch častí ostrova v budúcom federálnom štáte. Okrem predstaviteľov severnej a južnej časti sa rokovaní zúčastňujú aj zástupcovia Turecka, Grécka a Spojeného kráľovstva. Po znovuzjednotení by aj severná časť ostrova patrila do Európskej únie, ktorej je (južný) Cyprus členom od roku 2004. Na Cypre rozdelenom takzvanou Zelenou líniou v rámci mierovej misie slúžili aj slovenskí vojaci.
Zdroj: Profimedia.cz
Migračný prúd vlani povolil
Európa Prílev migrantov do Európy sa v uplynulom roku výrazne zvoľnil. Podľa údajov európskej pohraničnej agentúry Frontex sa po dvoch hlavných námorných trasách dostalo na starý kontinent o dve tretiny menej utečencov než v roku 2015. Celkovo dorazilo k európskym brehom 364-tisíc ľudí. Zhruba polovica z nich sa priplavila na grécke ostrovy v Egejskom mori. V porovnaní s predvlaňajškom však migračný nápor významne opadol, keďže do Grécka prišlo o 80 percent menej utečencov (hlavne zo Sýrie, Iraku a Afganistanu), a to najmä vďaka dohode Európskej únie s Tureckom, umožňujúcej vracanie časti migrantov do krajiny polmesiaca. Dohoda pomohla „zapchať“ takzvanú balkánsku cestu, po ktorej sa snažilo dostať ďalej do strednej Európy vyše 120-tisíc utečencov, v roku 2015 to bol vyše šesťnásobok. Opačný trend zaznamenalo Taliansko, ku ktorého brehom prišlo nebezpečnou trasou cez Stredozemné more rekordných 181-tisíc migrantov (najmä zo subsaharskej Afriky), o pätinu viac ako v roku 2015.
Zdroj: Profimedia.cz
