Koronavírus zmení svet. Aké sú možné scenáre vývoja?

Keď na Európu v 14. storočí udrela epidémia bubonického moru, ktorý poznáme aj pod pomenovaním čierna smrť, svet sa zmenil na nepoznanie. V prvom rade epidémia nechala nažive len polovicu obyvateľstva, čo bola obrovská rana pre vtedajšiu ekonomiku a fungovanie spoločnosti tak, ako ju dovtedy ľudia poznali.

Najmä v západnej Európe bola smrtiaca epidémia príčinou zrútenia klasického stredovekého feudálneho systému. Dôvod bol prozaický. Po odznení morových rán zrazu nemal kto pracovať na poliach, platiť dane a desiatky cirkvi. Cena pracovnej sily začala prudko stúpať. Zemepáni si už nemohli dovoliť takú vysokú mieru vykorisťovania a systém klasického nevoľníctva začal dostávať nové podoby.

Epidémie moru, cholery či týfusu znamenali aj v neskorších obdobiach istý zásah do fungovania spoločnosti. Kríza na jednej strane znamenala priestor na rozvoj vedy, ekonomiky alebo politického systému, na druhej bola vždy dôvodom na prísne reštriktívne opatrenia. Už pri nákazách v 18. storočí fungovali pri epidémiách mechanizmy ako karanténa či zvýšená hygiena. Podobne, ako je to dnes.