Koronavírus sa stáva čiernou labuťou v ekonomike. Bankári sa snažia zastaviť krízu

Fed minulý týždeň znížil úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu. Bolo to nečakané rozhodnutie, ktorému nepredchádzali ani pravidelné stretnutia jeho členov, ktoré takému výnimočnému kroku obyčajne predchádzajú. Naposledy sa to stalo v roku 2008, keď zúrila finančná kríza a skrachovala banka Lehman Brothers.

Investori na tento krok reagovali panikou a najprv začali vypredávať akcie, hoci nižšie sadzby by ich mali, naopak, posilňovať. Už na druhý deň sa akciové indexy z paniky mierne spamätali a začali opäť stúpať.

Analytici tvrdia, že najnovší krok Fedu bol dobrý na utlmenie strachu zo spomalenia ekonomiky. Nebude však stačiť, ak sa situácia okolo šírenia vírusu zhorší. Navyše viac lacných peňazí v ekonomike bude mať aj bočné efekty. Napríklad v podobe poklesu výnosov na dlhopisoch, ktoré sú aj tak už dosť nízke.

„Centrálne banky teraz bojujú s časom, aby sa šíriaca sa epidémia nezmenila na globálnu recesiu,“ varuje hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen.

Príklad hodný nasledovania

Príklad Fedu môže nasledovať Európska centrálna banka (ECB), hoci jej nástroje sú obmedzenejšie, keďže úrokové sadzby už sú na nule alebo v prípade depozitov dokonca v mínuse.

Finančné trhy podľa odborníkov očakávajú, že ECB na svojom zasadnutí tento týždeň zníži depozitnú sadzbu o 0,10 percenta hlbšie do mínusu. „Niektorí pozorovatelia očakávajú, že ECB ohlási aj zvyšovanie plánov na nákupy aktív, z terajších dvadsiatich miliárd eur mesačne na dvojnásobok,“ dodáva hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides.

Na druhej strane, ECB môže zvoliť taktiku založenú na vyčkávaní. Počká si na konkrétne údaje a fakty o škodách zo spomalenia globálnej ekonomiky v dôsledku koronavírusu. „Jednou z pravdepodobnejších reakcií bude kvantitatívne uvoľňovanie a lacné pôžičky pre banky,“ myslí si riaditeľ Wealth Effect Managementu Peter Stadler.

Kam môžu sadzby klesnúť

Niektorí ekonómovia varujú, že trhy nie sú