Pod kórejským sudom pušného prachu sa rozhorelo

Svojhlavý verzus tvrdohlavý

Ukázalo sa, že svojhlavý americký miliardár, ktorý sa stal koncom januára americkým prezidentom, si len s námahou zvyká na pravidlá vysokej diplomacie a ťažko osvojuje jej uhladenosť, neunáhlenosť a ohľaduplný slovník. Sedemdesiatročný realitný magnát vstupoval do Bieleho domu s predstavou, že bude riadiť krajinu ako biznis a na medzinárodnej aréne postupovať ako pri obchodovaní – podľa zásady niečo za niečo.

V tridsaťštyriročnom severokórejskom náprotivku však narazil na nemenej tvrdohlavého vládcu. Kim Čong-un je v oplotenej krajine viac ako prezidentom. Uctievajú ho ako poloboha, stavajú mu pomníky a skladajú o ňom oslavné opery. Už šiesty rok mu patrí titul Najvyššieho vodcu a má v úmysle ním ostať do konca života ako jeho otec a starý otec.

Západ, ku ktorému sa počítajú aj Južná Kórea s Japonskom, má v osobe tohto korpulentného rozmaznaného tyrana nevyspytateľného protivníka. Považuje sa za zvrchovaného vladára, čo sa nemusí podriaďovať a zodpovedať nikomu a ničomu.

Stávka na vojnovú psychózu

Nikde v širšom susedstve Severnej Kórey neodzneli hlasy na podporu amerických varovaní o prípadných silových riešeniach

Hlavný rozdiel medzi úlohou komunistickej štátostrany v Číne a v Severnej Kórei spočíva v rozsahu kontroly. Kým čínska stranícka hierarchia sa obmedzuje už len na makroriadenie krajiny s delegovaním mnohých úloh na spriaznenú podnikateľskú triedu, severokórejskí Kimovci si ponechali pod palcom aj mikromanažment spoločnosti. Snažia sa ovládať myslenie, správanie a hodnotový svet občanov.