V bratislavskom prístave už jedno kontajnerové prekladisko vlastní Slovenská plavba a prístavy (SPaP). Prekládka v termináli nepatrí k nosným činnostiam firmy, ročne z nej vyprodukuje tržby približne za jeden milión eur. Do prístavu prichádzajú najmä zásielky pre elektrotechnický priemysel, ktorý pomerne citlivo reaguje na kolísanie ekonomiky. To potom spôsobuje aj výkyvy v množstvách prichádzajúcich kontajnerov.
Nový terminál v prístave by mal na rozdiel od toho súčasného spĺňať podmienky pre európsku sieť terminálov, ktorej rozširovanie podporuje EÚ. Projekt pod hlavičkou správcu slovenských koľajníc Železnice SR (ŽSR) sa má zatiahnuť najmä z eurofondov. V Operačnom programe Doprava je naň vyčlenených 41 miliónov eur. Stavba už má právoplatné územné rozhodnutie, železnice plánujú vyhlásiť verejnú súťaž na zhotoviteľa diela v prvom štvrťroku 2012. Intermodálny terminál sa nemá vybudovať len v Bratislave. Ďalšie tri na prekládku z vlakov na kamióny a opačne sa plánujú s pomocou európskych peňazí stavať v Žiline, Košiciach a Leopoldove.
SPaP nevníma nový terminál ako konkurenčný projekt, skôr v ňom vidí príležitosť a stavia na prípadné synergické efekty. „Myslím, že by sme nemali problém presmerovať na ten terminál naše tovarové toky,“ konštatuje generálny riaditeľ SPaP Jaroslav Michalco. A hoci budovanie terminálov má podľa neho potenciál, firma sa radšej spolieha na stabilnejší biznis s klasickým prekladaním tovarov.
Preprava tovaru v kontajneroch je na vzostupe. Trend by nemal obísť ani Bratislavu, ktorá leží v strede dunajskej vodnej cesty. Kontajnerové prepravy sa podľa šéfa Verejných prístavov Juraja Paveleka dobre rozbehli z Rotterdamu do rakúskych prekladísk Krems a Viedeň. Plaviť sa začínajú aj lode na linkách z rumunskej „brány východu“, prístavu Konstanca na dolnom Dunaji. „Nehovoriac o tom, že sa rozpráva o širokorozchodnej trati,“ dodáva J. Pavelek.
