Na pohľad sa nedeje nič mimoriadne, sprisahanecké teórie sú tmelom pre rôzne subkultúry všade na svete. Problém môže nastať vtedy, ak konšpirátori začnú ovplyvňovať spoločenskú diskusiu a myslenie ľudí. Slovensko k tomu nemá ďaleko.
Savom proti farmaceutickej loby
Búrlivý rozvoj konšpirácií nastal v USA po atentáte na prezidenta Johna F. Kennedyho v roku 1963, ktorý konšpirátori pripísali CIA. Odvtedy ich vzniklo veľa. Tuhý koreň má najmä teória o 11. septembri 2001, podľa ktorej za zničením newyorskej dvojveže Svetového obchodného centra stoja americké tajné služby (v arabskom svete je rozšírený variant o sionistoch). Obe tieto zlovestné sily – CIA a Izrael – hrajú hlavnú rolu aj v aktuálnej legende okolo tragédie boeingu Malaysia Airlines (let MH17). Asistuje im pritom ukrajinská vláda plná fašistov, a to všetko v snahe ovládnuť svet.
Tieto a podobné konšpirácie človeka priamo neohrozujú – na rozdiel od teórií týkajúcich sa zdravia, vytvorených zo zmesi ezoteriky, mystiky a prostého šarlatánstva. Odhaľujú údajné sprisahanie farmaceutickej loby, ktorá pri očkovaní „do detí napumpuje kraviny a ostávajú potom hluché, slepé, autistické“. Namiesto klasickej medicíny ponúkajú „zázračné“ zbrane proti rakovine a všetkým ostatným chorobám: prášok do pečiva zmiešaný s javorovým sirupom, prípadne preparát s rovnakým chemickým zložením ako dezinfekčný prostriedok savo.
Najnovšie konšpirátori odhalili, že vírus ebola vôbec neexistuje, chorobu do Afriky zavliekli lekári Červeného kríža, „aby sa konečne podarilo dostať vojakov na územie Nigérie, Libérie a Sierry Leone“.
Prežitie v savane
Má zmysel konšpiračné teórie vyvracať? Väčšina vedcov ich ignoruje ako paranoidné výmysly, ale Eric Oliver a Thomas Wood, politológova z Chicagskej univerzity, v nich našli zaujímavý odborný materiál. Osem rokov skúmali vzťah Američanov ku konšpiračným teóriám. Neriešili ich pravdivosť, ale dôvod, prečo im napriek množstvu dôkazov a racionálnych zdôvodnení ľudia veria.
„Vysvetlenie tkvie v psychike, kde hrá dôležitú úlohu intuícia. Nevyvinula sa, aby spracúvala obrovské množstvo informácií o technológiách, medicíne alebo teroristoch. Mala zabezpečiť prežitie v savane,“ napísali obaja autori vlani v marci v časopise American Journal of Political Science.
Ľudská myseľ intuitívne predpokladá, že v neznámom teritóriu všade okolo číhajú neviditeľné a zákerné dravce. V savane sa tiež vyplatilo hľadať skrytý vzťah medzi náhodnými súbežnými udalosťami, ktoré logicky nijako nesúvisia – aj dnes vodič dáva celú cestu veľký pozor, ak počas jazdy zazrie odstavený havarovaný vrak.
Podľa E. Olivera a T. Wooda konšpirácie odrážajú intuitívne chápanie sveta. Magické príbehy obsahujú dobro a zlo, konflikty, geniálne riešenia a pre poslucháčov sú nesmierne pútavé. Kto im uverí, vstupuje do deja a sám je hrdinom bojujúcim proti úkladnej moci. A keďže v rozprávkach neplatí žiadna matematika či logika, bez problémov môžu záhady vysvetľovať ešte väčšími záhadami.
Večný boj dobra a zla
Americký výskum láme viaceré stereotypy o konšpiračných teóriách. Nie sú výsledkom prostej ľudskej hlúposti, ba ani manipulácie či politického fanatizmu. Ľuďom uznávajúcim sprisahanecké teórie nechýbajú informácie o základných politických faktoch a vôbec nerozhoduje, ku ktorému ideologickému spektru sa prikláňajú. „Americká verejnosť celkom bežne hľadá v teóriách o sprisahaní vysvetlenie politických udalostí, musia preto existovať komplexnejšie dôvody ich vzniku,“ uvádzajú E. Oliver a T. Wood.
Výskum odhalil dispozíciu ľudí veriť v existenciu neviditeľných síl riadiacich svet. História je výsledkom boja medzi dobrom a zlom, pričom konfrontácia je trvalá, priam kozmická. „Toto videnie sa odráža v kresťanskom príbehu o Bohu a Satanovi, ale aj v konflikte medzi ľavicou a neoliberalizmom,“ konštatujú sociológovia. V posledných desaťročiach jednej alebo viacerým sprisahaneckým teóriách verila prinajmenšom polovica Američanov, čo predurčuje aj vysoký podiel tých, čo veria, že žijeme v biblickom „konci časov“. Stačí si spomenúť na hystériu okolo mayského kalendára a konci sveta 21. decembra 2012. Filozof Jozef Bugár súhlasí: „Konšpiračné teórie majú pseudonáboženský charakter, ide o akúsi náhradnú vieru. Ich stúpenci zvyknú hovoriť, že keď v ne začali veriť, tak to bolo, ako keby precitli, spadli im šupiny z očí. Zažili niečo ako náboženské osvietenie.“
Odkaz pre politiku
Konšpiračné teórie sa rozmohli v polovici minulého storočia a nie náhodou sa časovo zhodujú s prudkým rozvojom technológií – využitím jadrovej energie, vesmírnymi raketami či prienikom chémie do výroby potravín. Svet sa stal nemej zrozumiteľným, ale čo je horšie, k vznikajúcej technofóbii sa pridala dezilúzia z politiky.
Po brutálnej vražde J. Kennedyho nasledovala aféra Watergate. Spoločne s vojnou vo Vietname vytvorila obraz, že politika prestala vyjadrovať záujmy ľudí, je hrou mocenských skupín. Štát sa zmenil na podozrivého nepriateľa.
Rastúca popularita konšpiračných teórií signalizuje, že čosi podobné sa odohráva aj na Slovensku. Je odkazom pre politiku (i oficiálne cirkvi), že sa odtrhli od ľudí. Uvoľnené miesto zapĺňa mágia a systémoví rebelanti. „Slúžim Bohu a svetlu a to ma poslalo očisťovať a zachraňovať od vlastizradcov celú krajinu. Sme v područí slovenských goríl a ešte horšieho rastom hláv nenásytného európskeho draka,“ tvrdí istá poslankyňa parlamentu, ktorá svoju teleportáciu považuje za prirodzený jav. A najznámejší konšpirátor s Kristovým imidžom k tomu dodáva: „Odmietam akceptovať vládu aj parlament vytvárajúci také podmienky, kvôli ktorým by už inde zapálili krajinu.“
Aj preto rastúci vplyv konšpirátorov vyvoláva obavy o demokraciu. Bloger Samo Marec vystríha každého, kto by nad tým chcel mávnuť rukou: „Ak by sme mali pocit, že ide o marginálny prúd, stačí si všimnúť, že kým pred niekoľkými rokmi bol jeho výsostným priestorom internet, dnes úspešne prenikol aj do iných médií.“
Nejde len o hlupákov
Čo prezradil dlhodobý výskum konšpiračných teórií v USA?
Nejde o nič okrajové. Jednej či viacerým konšpiračným teóriám verila počas posledných desaťročí prinajmenšom polovica Američanov.
Sú populárne medzi všetkými vrstvami obyvateľstva. Členovia rasových menšín a menej vzdelaní ich prijímajú ochotnejšie, ale veria im aj kvalitne vzdelaní belosi.
Podpora ide naprieč politickým spektrom. Konšpiračné teórie majú rovnaký podiel priaznivcov z ľavej i pravej strany politiky.
Konšpirácia ako zbraň
Informačná vojna okolo Ukrajiny ukazuje, že magická príťažlivosť konšpirácií ich predurčuje, aby vytvárali informačnú hmlu a atmosféru nedôvery a strachu. Kto sa proti nim postaví, toho možno obviniť – paradoxne z konšpirovania. Obyčajný človek tak má problém dopátrať sa pravdivých informácií. Problém je aj v tom, že niektoré „politické konšpirácie“ sa časom potvrdili – napríklad aféra Watergate, po ktorej musel v roku 1974 odstúpiť americký prezident Richard Nixon.
Stopy na Mesiaci
Čas hrá zvyčajne proti konšpirátorom. Mýtus o falošnom pristátí Američanov na Mesiaci mal byť dôkazom, ako vlády a štátne agentúry manipulujú občanov. Úspešne prežíval takmer štyri desaťročia a za ten čas mu uverila pätina Američanov. Legenda napokon zomrela v úplnej tichosti – snímky zo sondy LRO z roku 2009 ukázali opustené lunárne moduly i stopy po pohybe astronautov a ich vozidiel na miestach pristátia všetkých misií Apollo.
