Takému pokušeniu sa nedá odolať. Kto by nespomenul koniec sveta v čísle, ktoré vyjde iba deň pred ním, najmä keď vie, že mnohí čitatelia sa k článku dostanú, až keď bude po všetkom?
Nám sa o konci sveta ľahko žartuje, ale nie každý je na tom tak dobre. Napríklad starosta malej francúzskej dediny Bugarach s ním má veľké starosti. O jeho dedinke je totiž „známe“, že ako jediná pretrvá aj po konci sveta. Jean-Pierre Delord preto už dlhé mesiace pracuje na tom, aby ochránil obec so 176 dušami pred hordami fanatikov, zvedavcov a novinárov, ktorí sa tam dovalia. Ľuďom zjavne stačí povedať, že zajtra je koniec sveta, a oni ho urobia už dnes. Tých, ktorí v predvečer 21. decembra pricestujú do Bugarachu, bude musieť zastaviť niečo silnejšie ako apel na zdravý rozum a na to, že aj v poradí stoosemdesiatetretie spoľahlivé proroctvo o konci sveta je rovnako hodnoverné ako 182 pred ním.
Katastrofizmus, teda presvedčenie, že skôr či neskôr katastrofa naozaj nastane, nemá vždy len komické alebo tragikomické prejavy. Ľudia, o ktorých už Paul Samuelson hovoril, že sú schopní predpovedať približne deväť z posledných troch kríz, nikdy neboli populárnejší ako v posledných rokoch. Nie je to náhoda.
Ako každé scestné presvedčenie, aj katastrofizmus má v sebe niečo, nad čím sa nedá len tak mávnuť rukou. V časoch minulých dochádzalo a aj teraz dochádza k udalostiam, ktoré sú mimo rámca našich obvyklých očakávaní. Z toho, čo ľudia zažili, sa nedalo a nedá odvodiť, že by taká udalosť mohla nastať. Lenže ona príde a má na nás mimoriadny vplyv. Zaujímavo o tom píše americký akademik Nassim Nicholas Taleb. Podľa neho je to, čo nevieme, oveľa dôležitejšie ako to, čo vieme. Lebo o čom vieme, na to sa vieme aj pripraviť. Podľa N. N. Taleba nemá zmysel pokúšať sa odhadnúť neodhadnuteľné, ale jeho existencii sa treba prispôsobiť. Ťažiť sa dá aj z neznáma a neistoty, ak sa sústredíme na nové možnosti a rozvíjame svoju schopnosť rozpoznať ponúkajúce sa príležitosti.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Ďalšie Danglárove kresby nájdete v galérii
Svet istôt sa dá iba sľubovať, ale nikto ho nedokáže zabezpečiť. Koniec sveta nenastane, ale čo s určitosťou nastane, je koniec sveta, ako ho poznáme. Čo nie je žiadna novinka, lebo skupina R.E.M. spievala o tom, že It’s the end of the world as we know it, už v roku 1987. Spevák Michael Stipe k tomu ešte dodával: And I feel fine – a ja sa cítim dobre. Cíťte sa tak aj vy, keď nastane koniec sveta, ako ho poznáme.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 50-51/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
