Koniec slovenského tigra: čo robiť, aby sme znova dobiehali Západ

Napriek veľmi ťažkým 90. rokom sa toto očakávanie postupne napĺňalo. Len málo krajín sveta za ten čas dokázalo ekonomicky toľko, čo Slovensko. Napriek tomu však ani zďaleka nie sme na konci cesty. Aj preto, že hospodárske dobiehanie Západu sa v posledných rokoch zastavilo.

Nositeľ zlých správ

Poukázala na to nedávna analýza ekonomickej konvergencie z dielne Národnej banky Slovenska (NBS). Tá si všimla, že výkonnosť slovenského hospodárstva od roku 2013 stagnuje na úrovni 77 percent priemeru Európskej únie. A produktivita práce na zamestnanca voči tomuto priemeru dokonca mierne poklesla.

Zaostávanie naznačujú aj čísla hospodárskeho rastu za tento rok. Kým v minulosti patrila v raste HDP Slovensku takmer vždy jedna z popredných priečok, už nejaký čas to neplatí. V tomto roku sa Slovensko v rebríčku rastu medzi krajinami európskej dvadsaťosmičky pohybuje okolo pätnásteho miesta. Podľa aktuálnych makroekonomických prognóz na ďalšie roky by sa hospodárska dynamika krajiny pod Tatrami mala obnoviť najmä nábehom výroby v štvrtej automobilke Jaguar Land Rover a u jej dodávateľov.

No čo príde potom, nikto nevie. „Udržateľnosť vyššieho tempa rastu a dobiehania po odznení vplyvu navýšenia výrobných kapacít v automobilovom priemysle je [...] otázna. Rastúca mzdová úroveň pritom naznačuje, že výhody vyplývajúce z relatívne nízkych mzdových nákladov sa postupne vyčerpajú,“ zhŕňa situáciu národná banka.

Teória hospodárskej konvergencie na jednej strane síce hovorí, že chudobnejšie krajiny dokážu rásť rýchlejšie ako bohaté, avšak ako ukazujú príklady Grécka či Portugalska, ani do veľkej miery jednotné legislatívne prostredie v rámci EÚ toto dobiehanie automaticky nezabezpečuje. Neradno preto zaspať na vavrínoch.

„Na rozdiel od iných nových členských krajín EÚ kvalita podnikateľského prostredia a inštitucionálna konkurencieschopnosť Slovenska čoraz viac zaostávajú a nedochádza k potrebným štrukturálnym zmenám potrebným pre obnovu dynamickejšieho tempa dobiehania vyspelejších krajín EÚ,“ kritizuje NBS.

Chýbajú reformy

Trojnásobný minister financií Ivan Mikloš si myslí, že zastavenie dobiehania je dôsledkom absencie reforiem, ktoré by dokázali zvýšiť efektívnosť využitia miestnej pracovnej sily a kapitálu. „Predovšetkým takých, ktoré by dokázali naštartovať rast ťahaný inováciami,“ špecifikuje pre TREND. Vysoký rast po roku 2000 bol podľa neho naštartovaný najmä reformami vlád M. Dzurindu a integráciou Slovenska do EÚ a eurozóny. „Efekty týchto stimulov však postupne doznievajú a [vláda Roberta Fica] potrebné reformy nerobí, ale navyše aj niektoré staré okliešťuje, deformuje alebo priamo ruší,“ hovorí bývalý pravicový politik, dnes pôsobiaci najmä na Ukrajine a v think tanku MESA10.

Podľa neho Slovensku chýbajú také reformy, ktoré by zabezpečili zdravé a dlhodobo udržateľné verejné financie aj pri nižšom daňovo-odvodovom zaťažení. Podľa aprílovej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sú už slovenské verejné financie na päťdesiat rokov dopredu teoreticky udržateľné. Platí to však len za predpokladu dosiahnutia prebytkového rozpočtu a súčasných citeľne vyšších daňových a odvodových príjmov ako v minulosti. Kým v roku 2007 tvorili celkové verejné príjmy len 34 percent HDP, vlani to bolo už viac ako 39 percent. Dane však ani zďaleka nie sú všetkým. Krajine tiež chýba všeobecne prívetivejšie podnikateľské prostredie, efektívna verejná správa a rozvoj vedomostnej spoločnosti. Zosobnený najmä v kvalitnom vzdelaní, vede, výskume a inováciách. Teda také potrebné zmeny, ktoré by zabezpečili úspešnú premenu slovenskej ekonomiky z masovej priemyselnej veľkovýroby na ekonomiku ťahanú inováciami.

Zdroj: TREND.sk

Zlý štát – zlá ekonomika

Efektívnejšia verejná správa by pomohla napríklad tým, že by poskytovala lepšie služby za menej peňazí. I. Mikloš hovorí,