Koniec roamingu sa odkladá, úniu obviňujú zo zrady spotrebiteľov

A nech už bude vec v najbližších týždňoch vyriešená z ľubovoľnej strany a hovorcovia európskej exekutívy budú hovoriť o „obrovskom úspechu“, je náhly obrat komisie len ochutnávkou problémov, ktoré Úniu čakajú v jej snahe preplávať komplikovanou úžinou medzi potrebou obnoviť klesajúcu dôveru občanov v európsky projekt a snahou onen európsky projekt nejako efektívne zorganizovať.

O čo teraz išlo? O praktickú realizáciu politického zadania spočívajúceho v tom, že od júla 2017 nebudú občania EÚ pri svojich cestách po Únii platiť (už od tohtoročného apríla obmedzené) poplatky za roaming, teda za používanie mobilu v zahraničí. Vec znie logicky a jednoducho – operátori tieto poplatky prestanú účtovať a hotovo.

V praxi sa komisia snažila zabrániť tomu, aby chytrí ľudia vec nevyužili a nezacvakli si jednoducho do mobilu simkartu lacnejšieho mobilného operátora z iného únijného štátu. Výsledkom bol návrh technických pravidiel, ktoré bezplatný roaming v zásade obmedzovali na 30 dní za sebou a na 90 dní ročne celkom. Potom by zákazníka jeho operátor upozornil, že mu začína účtovať poplatok zastropovaný na štyroch centoch za minútu hovoru, centu za sms a 0,85 centa za MB dátového prenosu.

Lenže to jednoducho nie je avizovaný „koniec roamingu“, a keď v pondelok 5. septembra komisia svoj návrh zverejnila, začali vec v tomto zmysle komentovať médiá, organizácie na ochranu spotrebiteľov dokonca hovorili o „zrade“.

Z druhej strany, teda od operátorov, sa ozvala kritika síce možno menej verejne viditeľná, ale pravdepodobne prinajmenšom rovnako silná. Firmy, naopak, upozorňovali na fakt, že oných 90 dní je