Koniec predražených faktúr poriadok s energiami neurobil

Od januára 2017 sa začalo nové päťročné regulačné obdobie. ÚRSO sa rozhodol zmeniť tarifný systém distribúcie elektriny a plynu. Tvrdil, že chce odstrániť diskrimináciu podnikateľov v porovnaní s domácnosťami, ktoré mali dosiaľ výhodnejšie tarify. Pripravil vyhlášky, v ktorých zlúčil tarify pre domácnosti a podnikateľov, pre distribúciu plynu vytvoril namiesto doterajších 14 až 24 skupín. ÚRSO zároveň umožnil distribučkám presunúť do fixnej zložky ceny za distribúciu elektriny až 80 % celkových nákladov. Doposiaľ bolo možné zohľadniť vo fixe najviac 60 % nákladov.

Distribučné spoločnosti v elektroenergetike vo svojich cenníkoch potom poprehadzovali odberateľov do tarifných skupín nie podľa toho, koľko elektriny odobrali, ale podľa veľkosti ističov. Vysoké preddavkové platby potom šokovali verejnosť. Najviac na strednom Slovensku. ÚRSO im ich cenníky schválil bez pripomienky.

Aj voda

Zásadné zmeny sa udiali aj pri fakturovaní vody. Tu regulačný úrad zaviedol dvojzložkovú cenu. Odberateľ mal od januára platiť za vodné a stočné a plus k tomu dva fixné poplatky. Odberatelia boli rozdelení do šiestich tarifných tried podľa čudesného kritéria – priemeru vodovodnej rúry v milimetroch. Hoci úrad aj vodárenské spoločnosti tvrdili, že priemerná cena vody sa zvyšovať nebude, opak bol pravda. Mohli ste spotrebovať rovnaké množstvo vody ako váš sused, ale ak vás zaradili do inej tarify, celkovo ste mali zaplatili kvôli fixu viac.

ÚRSO napokon riešil cenový chaos podľa pokynov premiéra na dvakrát. Na svete sú celkom nové vyhlášky, ktoré ceny energií vracajú do roku 2016. Regulačný úrad zmení aj ceny vody na úroveň minulého roku.

Regulačná politika štátu je spolitizovaná a absolútne nesystémová

To, čo sa od januára deje v energetike, je príkladom toho, ako sa cez dvojzložkovú cenu pri vode a cez nárast fixu pri plyne a elektrine dajú obísť regulované ceny. „Dosahy týchto novôt neboli vopred riadne analyzované, úrad nevypracoval žiadnu analýzu ani dodatočne,“ konštatoval advokát Rastislav Hanulák z Capitol Legal Group.

Sám šéf regulačného úradu priznal, že dopadové štúdie na odberateľov úrad nevypracoval. Nevedel, koľko ich je v ktorej tarife. Zaujímal sa len o to, aby distribučky nepresiahli úradom stanovený finančný rámec. A na otázky novinárov odpovedal stále rovnako: priemerné ceny elektriny v roku 2017 klesnú o 4,3 %. Pri plyne to malo byť o 2,6 %. O zásadných zmenách verejnosť však neinformoval.

Regulačná prax teraz potrebuje podľa R. Hanuláka v prvom rade nezávislosť od politických a podnikateľských vplyvov. „Musí prísť rekonštrukcia ÚRSO, kolektívne riadenie odborníkmi, nezávislý odvolací orgán a komunikácia s odbornou verejnosťou.“

Z čoho sa skladá cena elektriny
(%, 2017)

Za čo platíme

Odborníci hodnotia regulačnú politiku štátu ako spolitizovanú a absolútne nesystémovú. Odberatelia musia znášať zlé politické a regulačné rozhodnutia z minulosti. Napríklad premrštené výkupné ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov, dotovanie výroby elektriny z uhlia, veľký investičný dlh z minulosti. A to v situácii, keď štát pustil do monopolných činností v energetike veľkých finančných investorov. Tí chcú predovšetkým rýchlo dostať naspäť svoje investované peniaze.

V predchádzajúcich rokoch ÚRSO pri regulácii cien v elektroenergetike ťažil z rapídneho poklesu ceny komodity na trhu. To umožňovalo prenášať