Koniec nadvlády agrobarónov v českom poľnohospodárstve

Česká republika má v Európskej únii niekoľko prvenstiev. Okrem množstva vypitého piva na hlavu či podpory jadrovej energetiky je to veľkosť poľnohospodárskych podnikov. A to na čele s Agrofertom bývalého premiéra Andreja Babiša, ktorý sa stal podľa zistení kontrolného výboru Európskeho parlamentu dokonca najväčším príjemcom agrodotácií v rámci EÚ.

Tento primát, ktorý vzbudzuje mnoho otáznikov, chce nová vláda Petra Fialu prostredníctvom presmerovania časti poľnohospodárskych dotácií zmeniť. 

Od novembra 1989 sa Česká republika zmenila na nepoznanie. Česká ekonomika sa dostala z posledných priečok takmer na únijný priemer, priemerný plat presiahol 1 500 eur mesačne, byty v Prahe a vo veľkých mestách sú drahšie než v západnej Európe a české autá, hlavný vývozný artikel, sú dnes plne porovnateľné s tými najlepšími na svete.

To, čo sa za posledných tridsať rokov takmer nezmenilo, je štruktúra českého poľnohospodárstva. Jednotné roľnícke družstvá (JRD) a štátne majetky sa len transformovali na akciové spoločnosti. Väčšina vidieckych obyvateľov vymenila členstvo v JRD za pracovnú zmluvu s novými vlastníkmi. Vznikli nové oligarchické štruktúry, ktorým dominuje Agrofert expremiéra A. Babiša.

Babiš, symbol zneužívania dotácií EÚ

České poľnohospodárstvo má dnes v rámci Únie primát v priemernej ploche pôdy na farmu, ktorá je podľa minuloročnej správy Českého štatistického úradu (ČSÚ) 121 hektárov. V rámci EÚ je pritom priemerná veľkosť fariem 16 hektárov.

Podobne veľký rozdiel je aj v štruktúre poľnohospodárstva, kde sa dodnes prejavuje takmer stopercentná kolektivizácia z čias komunizmu. Kým v Poľsku, kde kolektivizácia prebehla len v obmedzenej miere, je stále 90 percent práce v poľnohospodárstve v rukách rodinných fariem, v Česku je to iba štvrtina, čo je opäť európsky unikát.

Z roka na rok sa tiež znižuje počet ľudí, ktorí v poľnohospodárstve pracujú. „Kontinuálne klesá počet pracujúcich v poľnohospodárstve, ktorý sa v období rokov 2000 až 2020 znížil z 242-tisíc na 177-tisíc,“ uvádza ČSÚ. 

Ešte pred desiatimi rokmi sa veľká rozloha českých fariem a agropodnikov brala ako konkurenčná výhoda. Obrovský konflikt záujmov expremiéra Andreja Babiša aj ekologické problémy priemyselnej výroby potravín v posledných rokoch spochybnili prospešnosť tejto českej anomálie.