Hoci jeho Kresťansko-sociálna ľudová strana (CSV) októbrové predčasné parlamentné voľby v malom Luxembursku jasne vyhrala, utrpela stratu. Nakoniec to umožní pokus o zostavenie vlády troch iných strán. Ak budú rozhovory o novej koaličnej vláde úspešné, CSV po prvýkrát od roku 1974 nebude mať premiéra.

S odchodom CSV od moci, na ktorej sa s výnimkou piatich rokov v Luxembursku podieľala počas celého povojnového obdobia, sa končí zrejme aj Junckerova éra alebo prinajmenšom jej veľmi významná časť. J.-C. Juncker zostáva poslancom a nie je vylúčená jeho budúca významná úloha v niektorej európskej či medzinárodnej inštitúcii. V médiách však zatiaľ odmietal možnosť nástupu napríklad do Európskej komisie.

Premiérom bol od januára 1995, už od roku 1989 však pracoval ako luxemburský minister financií. V tejto funkcii bol dve desaťročia, do roku 2009 a jeho príbeh je príbehom o vzniku menovej únie, ale aj tvrdošijnej snahy udržať z pozície predsedu tzv. euroskupiny, teda skupiny ministrov financií krajín platiacich spoločnou menou, eurozónu pohromade a aspoň čiastočne vo forme v rokoch ekonomickej krízy. Na čele euroskupiny bol od roku 2005.

„Vieme, čo máme robiť. Ale nevieme, ako to urobiť, aby nás potom zasa zvolili,“ poznamenal raz o snahách vlád úspornými reformami zlepšiť stav verejných financií politik, ktorého význam vysoko presahuje hranice malého, ale bohatého luxemburského veľkovojvodstva. „Hrdinom z Dublinu“ sa stal v roku 1996, keď pri rokovaniach v írskej metropole dokázal dohodnúť kompromis medzi predstavami francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca a nemeckého kancelára Helmuta Kohla o budúcej európskej mene. Výsledkom Junckerovej snahy bola dohoda, z ktorej vzišiel neskorší Pakt stability a rastu. Dohodnuté maximálne tri percentá rozpočtového schodku potom už Nemecko a Francúzsko dlhodobo porušovali spoločne.

Keď pred piatimi rokmi kríza rozbúrila hladinu okolo lode zvanej euro, bol to J.-C. Juncker, kto sa stal kormidelníkom napätých, dlhých a nervóznych rokovaní o tom, ako plávať ďalej. Bolo to niečo, čo ho zjavne bavilo. Uvedomoval si však vážnosť situácie a tvrdil dokonca, že o monetárnej politike by sa malo rokovať „v tajných, temných izbách“, pretože špekulácie a verejné politické proklamácie môžu nebezpečne zahýbať s finančnými trhmi.

V rozhovoroch tiež tento vyznaním katolík pripúšťal, že niekedy radšej verejne klamal, aby nekŕmil najrôznejšie špekulácie. J.-C. Juncker skutočne nie je sivá figúrka, na európskych samitoch býval vídaný s pohárom vína či cigaretou, známy je jeho zmysel pre humor.

„Pre moju generáciu bola menová únia vždy otázkou upevňovania mieru. Dnes s určitou dávkou ľútosti sledujem, že sa až príliš mnoho Európanov vracia k regionálnemu či národnému mysleniu,“ poznamenal však so všetkou vážnosťou tohto roku v marci vo veľkom bilančnom rozhovore pre nemecký Spiegel. Zaráža ho vraj, ako veľmi sú v súčasnej Európe kulisy podobné tým pred sto rokmi, keď bol kontinent na prahu prvej svetovej vojny.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.