Koniec dobrý, všetko dobré? Politici si neuvedomujú, čo spôsobili

Keby to nebolo klišé, mohli by sme napísať, že na poslednú chvíľu. Alebo by sme to mohli spomenúť aj vtedy, keby to bola pravda. Lenže faktúry odišli a dvanásta už dávno odbila. Páni akoby si neuvedomovali, čo sa vlastne udialo. Možno by pomohla malá rekapitulácia: Drobní podnikatelia dostali faktúry, ktoré pre nich v tom lepšom prípade znamenali veľký problém, v tom horšom ohrozili ich existenciu. Pár týždňov sme ich podusili, tak čo? Aký chaos? Žiadny, ubezpečil ich pokojným hlasom minister Hirman. A ani tí dodávatelia nemuseli až tak vyskakovať pre pár sto miliónov.

A pritom ešte odvážne/naivne/hlúpo staviame na istotu, že prijatím vládneho nariadenia je naozaj všetko vyriešené. Málokto totiž vie tak dobre ako Slovák, že cesta od vládneho pamfletu po peniaze na účte môže byť poriadne kľukatá a dlhá.

Popri tom všetkom je údesné sledovať, čo dokázali politici k tejto téme vyprodukovať. A nie hocijakí. Nie ficovci, nie fašisti. Práve naopak, politici z garnitúry, ktorá pred voľbami vytvorila falošný dojem, že sa dobré časy vracajú. A s nimi solídni, slušní, zdržanliví a schopní odborníci. Kresťania a ekonómovia. Lenže boli to práve oni, kto absolútne rozvrátil roky zaužívaný legislatívny proces. Nadutci, utopení v presvedčení o vlastnej genialite, čo nepotrebujú žiadnych kibicov. Pekári, fyzioterapeuti, konštruktérky automobilov, reklamní mágovia ani primátorky im totiž nesiahajú po päty. Skrátený legislatívny proces, poslanecké návrhy, prílepky. Pohoda.