Neviem, či niektorý z týchto mojich starších spolužiakov ešte dobýva uhlie. Ak aj áno, nebude to robiť do dôchodku. Banský priemysel by mal byť postupne na Slovensku, ale aj vo zvyšku Európskej únie utlmený. Pre baníkov určite nie je ľahké myslieť na to, že budú musieť zmeniť povolanie.
Za transformáciou hornonitrianskeho regiónu sú rôzne ľudské osudy. Uľahčiť by im to mohli na viacerých úrovniach. Brusel už zaradil Slovensko medzi prvé tri krajiny, kde sa má naštartovať transformácia.
Debata o konci baníctva na Slovensku sa vedie už roky. A je fajn, že na prelome rokov 2017 a 2018 sa naštartovali procesy, ktoré by mohli viesť k úspešnej zmene. Bijú sa tu však dva záujmy – verejný a podnikateľský.
Podnikateľom v Hornonitrianskych baniach prirodzene záleží na tom, aby ich štátom dotovaný biznis pokračoval čo najdlhšie. Preto je logická ich argumentácia, že ani o šesť rokov (po roku 2023) nie je isté, či Elektrárne Nováky nebudú musieť vyrábať elektrinu z ich hnedého uhlia, a aj preto treba otvoriť ďalší ťažobný úsek. Až človek nadobudne dojem, že či verejnosť chce, alebo nie, ich biznis pôjde nezmenený ďalej. Aspoň do pôvodne vládou sľúbeného roku 2030.
Banskí podnikatelia z hornej Nitry by mali rýchlejšie diverzifikovať svoj biznis
Na druhej strane, keď si zhrnieme za a proti, ak by sa v baniach začalo už teraz nielen s útlmom, ale aj s podporou zmeny myslenia ľudí na hornej Nitre, s priebežnou rekvalifikáciou baníkov a intenzívnym zatraktívnením regiónu pre investorov, bane by mohli byť zatvorené oveľa skôr. Už niekedy okolo roku 2025, keď tam pravdepodobne doťažia posledné zásoby uhlia v jedenástom ťažobnom úseku.
Lenže ak by sa to stalo, podnikatelia, profitujúci z toho, že sa Slováci v cenách elektriny skladajú na podporu ťažby uhlia, by museli rádovo rýchlejšie a možno aj s väčším komerčným rizikom diverzifikovať svoj biznis. A možno aj nie. Oni totiž už v podstate vedia, čo budú robiť, a vedia aj, u koho nájdu pomoc.
„Hornonitrianske bane tvrdia, že tieto problémy si budú riešiť na vládnej úrovni a my pre nich nie sme partnermi, s ktorými sa chcú rozprávať o svojej budúcnosti,“ vcelku trefne vykreslila situáciu primátorka Prievidze Katarína Macháčková.
