Prvými lastovičkami nového zmýšľania biznisu, že nejde iba o to dobre zarobiť, prípadne dať niečo na charitu, ale treba sa aktívne pokúsiť o zmenu v spoločnosti, boli už Karol Vinš v štátnych Lesoch SR či Ľuboš Lopatka v Sociálnej poisťovni. Po opätovnom zostrení politických tlakov na ich posty po výmene vlády síce radšej sami odišli, no viaceré nimi nastolené zlepšenia v štátnych podnikoch pretrvali.
Teraz sa záujem biznisu posúva do ešte vyššieho levelu. Vytvárajú ho ľudia, ktorí si už dokázali vybudovať ozajstnú nezávislosť v biznise. Akokoľvek morálni mladí politici sú totiž v horšej pozícii. Ich snaha o nezávislosť podstupuje tvrdú skúšku hneď v prvej kampani, keď hľadajú toho, kto im požičia. A „iba tak“ tu spravidla neplatí.
Andrej Kiska môže priniesť zmenu vďaka tomu, že si ťah na Prezidentsky palác mohol zaplatiť sám. Ale sám toho veľa nezmôže. Aj preto je veľkým plusom aktivita viacerých podnikateľských združení volajúcich po transparentnosti pri rozdeľovaní štátnych zákaziek.
Najnovšie je ďalším plusom iniciatíva dvoch skúsených podnikateľov. Miroslav Trnka, spoluzakladateľ Esetu, jednej z najhodnotnejších domácich firiem, a Michal Bláha, dlhodobo úspešný v reklamnom biznise, práve rozbiehajú nadáciu Zastavme korupciu. Má slúžiť na ochranu nahlasovateľov korupcie pred pomstou jej páchateľov a marketingovými kampaňami chce verejnosť upozorňovať na dôsledky, ktoré rozkrádanie peňazí daňových poplatníkov prináša. Dá sa predpokladať, že vďaka peniazom a manažérskym skúsenostiam úspešných biznismenov to nebude iba ďalšia mimovládka s nadšenými bojovníkmi proti korupcii, ale akčná organizácia dlhodobo vybavená aj dostatkom zdrojov na plnenie cieľov.
A ak občania zacítia podporu na jednej strane od prezidenta a na druhej od zdatných ľudí z biznisu, budú možno nielen smelšie ohlasovať korupciu, ale začnú aj politikov voliť podľa toho, čo proti korupcii v skutočnosti robia. Prostredie sa naozaj môže začať čistiť aspoň tak ako v Česku a osoh z toho môže mať ekonomika, podnikatelia aj občania. Preto je dôležité, aby sa k protikorupčnému hnutiu pripájali ďalší biznismeni. Tí. ktorým dnes korupcia prekáža, nehrajú túto hru, no ani proti nej nič nerobia.
Stavy kšeftárov, príživníkov a podvodníkov sa môžu, naopak, rýchlo prerieďovať. Zo strachu, že časom sa budú aj na Slovensku za korupciu trestať aj prvé väčšie ryby, a možno aj vďaka uvedomeniu si, že dlhodobo sa štát takto vyciciavať nedá. A že tento podnikateľský model má vždy nepomerne kratšiu životnosť ako slobodné podnikanie na otvorenom trhu. Výhodné kontrakty so štátom totiž padajú s volebnými výmenami politikov i so suchotami v štátnych pokladniciach.
TRENDU na čistote verejného života takisto záleží. V tomto vydaní mapujeme aktuálne dianie okolo Juraja Širokého, v minulom čísle sme písali o Miroslavovi Výbohovi. Jeho aktivity sú až príliš blízko centrály vládnej strany. Premiér Robert Fico sa to síce snaží zakryť tým, že s M. Výbohom chodili za českými korupciou poškvrnenými priateľmi len tak na vínko. No medzi riadkami je jasné nielen to, že Výbohova pozícia neohrozeného dôverníka premiéra bude Smeru brať body u voličov, ale aj to, že tichá tolerancia slovenského biznis prostredia sa zrejme práve končí.
