Konečne sa nehľadá vinník, ale riešenie, hovorí šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu

Ktoré faktory bránia tomu, aby boli slovenské potraviny konkurencieschopné, prečo za ich malé množstvo na pultoch nezodpovedajú obchodníci a čo chcú zmeniť v zákone o neprimeraných podmienkach? Na tieto, ako aj na iné otázky odpovedá šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.

Ako sa prejavuje obrat v rétorike vlády, o ktorom hovoríte?

Z obviňovania, kto môže za slabý podiel slovenských potravín v obchodoch a nízku potravinovú sebestačnosť Slovenska, sme sa posunuli do štádia, keď hovoríme o chýbajúcej finančnej podpore. O tom, že slovenskí poľnohospodári a potravinári pre európske dotácie, slabú domácu podporu a gold-plating nemajú so zahraničnými rovnoprávne postavenie.

Súčasná vláda si uvedomuje, že napriek tomu, že štát tento sektor nefinancuje tak ako susedné krajiny, požaduje odeň splnenie prísnejších podmienok, ako vyžaduje Európska komisia. A to vo všetkom. V hygiene, spôsobe chladenia mäsa či vo výrobných procesoch, ktoré slovenskú produkciu predražujú. Máme prísnejšie kritériá, ktorým chýba ratio. Sú len na to, aby sme boli pápežskejší ako pápež.

Našim poľnohospodárom a potravinárom to zvyšuje náklady, hoci sú rovnako kvalitní ako českí alebo maďarskí. Sú potom menej konkurencieschopní. To je ten základný problém. Ale vidím už aj veľký pozitívny posun od obviňovania, že za to môžu zlí obchodníci, k riešeniu reálneho problému, ktorým je zlý systém podpory poľnohospodárov a potravinárov.

Zbytočná regulácia a slabá podpora

O koľko sú naše potraviny drahšie ako z dovozu?

Ak porovnávame rovnako kvalitné výrobky jedného segmentu, tak je slovenská produkcia priemerne o 15 až 20 percent drahšia ako tá zo zahraničia. Pritom nehovoríme o zahraničnom odpade. Nie je ani pravda, že Slovensko je európske smetisko potravín. Takto to na jednotnom európskom trhu nefunguje.

Koľko by mal štát podľa vás investovať do toho, aby boli slovenské potraviny konkurencieschopnejšie?

Poľnohospodári a potravinári hovoria o 100 miliónoch eur ročne nad rámec súčasných podpôr, čo nemám dôvod spochybňovať. Dôležitejšie ako suma je podporu dobre cieliť. Dobrým príkladom je Maďarsko, ktoré od roku 2010 robí prieskumy, aby zistilo, čo bude pre krajinu dobré pestovať, chovať, čo treba podporiť. Doposiaľ do toho investovali okolo miliardy eur. Dnes majú zastúpenie maďarských potravín aj na úrovni 60 percent. Nie je to určené reguláciou ani prinútením. Je to preto, lebo maďarskí potravinári sú konkurencieschopní. Obchodník, ktorý podniká v danej krajine, nemá prečo brať zahraničnú produkciu. Vyšlo by ho to drahšie. Horšie je to aj z pohľadu marketingu. Veď každý by chcel predávať domáce slovenské potraviny. Ale ako, ak je ich málo a nie sú za konkurenčné ceny? Toto sa musí zmeniť.