V období rokov 2009 až 2021, teda v čase lacných peňazí s uvoľnenou menovou politikou a nízkych efektívnych amerických korporátnych daní, dosiahlo priemerné zhodnotenie akciového indexu S&P 500 niečo vyše 14 percent pri priemernom raste spotrebiteľských cien.
Ten sa držal pod dvojpercentným cieľom Fedu. Boli to úžasné zlaté časy návratnosti kapitálu zaparkovaného na Wall Street so štedrým rastom firemných ziskov. Veď historické priemerné zhodnotenie amerického akciového trhu sa pohybuje na úrovni mierne nad 10 percentami.
Obávame sa, že skvelá éra hojnosti by sa pre americké akciové trhy mohla skončiť a mohol by nastať návrat k priemeru, a to prostredníctvom chudobného podpriemerného zhodnotenia v nasledujúcom období. Menová politika nulových úrokových sadzieb je minulosťou, štyri dekády trvajúci býčí dlhopisový trh sa otočil.
Predpokladáme pritom, že aj keď sa súčasný cyklus sprísňovania menovej politiky Fedom skončí, priemerná sadzba by počas nasledujúcich rokov mohla byť aspoň okolo 2,5 až 3,0 percenta. Inflácia síce môže byť skrotená na nižšie úrovne, ale bude zrejme vyššia, ako sme boli (mimo postkovidového obdobia) v ostatných rokoch zvyknutí.
Globalizácia bude pokračovať pomalším tempom pri snahách Číny a Ruska narušiť dominanciu Spojených štátov a Západu ako takého, čo už začína vyúsťovať do reshoringu a deriskingu, teda preferencie bezpečia pri umiestňovaní prevádzok či dodávateľov na úkor nákladovej efektivity. Okrem toho je Západ posadnutý nezmyselnou uhlíkovou neutralitou, čo si vyžiada svoje náklady. A napokon starnutie populácie a napätý trh práce s tlakom na vyšší rast miezd bude ďalším proinflačným faktorom, prispievajúcim k tomu, že sa nulové sadzby sotva vrátia.
Ďalším problémom (nielen) Spojených štátov je vysoký verejný dlh nad 120 percent výkonu hospodárstva, čo sú úrovne ako po 2. svetovej vojne. Tvorcovia hospodárskej politiky budú mať pokušenie jednak infláciou znehodnotiť vysoké dlhové bremeno, jednak zvyšovať korporátne dane.
Vyššie trhové úrokové sadzby budú (pre vyššiu infláciu) zdražovať investície s negatívnymi implikáciami na hospodársky rast a rast firemných ziskov, ktorý bude navyše brzdený vyšším daňovým zaťažením.
Rast ziskov by sa tak mohol spomaliť sotva na tempo nominálneho rastu ekonomiky na rozdiel od ostatných troch dekád, keď ju predbiehal rádovo v priemere o tri percentuálne body per annum. Okrem toho vyššie dlhopisové výnosy ako dôležitý diskontný faktor budú znižovať súčasné hodnoty budúcich tokov hotovosti, čo by malo tlačiť aj dnes (stále) nadpriemerné valuácie akcií na podstatne nižšie úrovne.
- Stanislav Pánis
Analytik J&T BANKY. Po štúdiu v odbore financie, bankovníctvo a investovanie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pracoval od roku 2006 v oblasti obchodovania a investovania na finančných trhoch. V J&T BANKE pôsobí od roku 2011.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
