Komplikovaný pôrod, rýchla smrť

Dohromady táto cesta širokého kompromisu, ktorú začala vláda opozičnej dohody ODS a ČSSD, trvala zhruba desať rokov. Z politického hľadiska návrh splnil všetky predpoklady. Bol rozpočtovo zodpovedný – z výplat sa do druhého piliera odvádzajú len tri percentá mzdy, navyše musí klient pridať dve percentá zo svojho, sociálne poistenie by teda zásadne neoslabil. Bol kompromisný – nezavádzal paušálne dôchodky, ako si želala ODS, ani nedal priveľkú silu penzijným fondom, čoho sa obávala ČSSD. Ponúkal výhody hlavne lepšie zarábajúcim, takže sa znižovala pravdepodobnosť, že časť klientov si nedokáže nasporiť na penziu a ostanú na krku štátu. No aj tak sa z očakávaných skromných päťstotisíc klientov do druhého piliera prihlásilo necelých 90-tisíc. Na porovnanie, na Slovensku sa z rovnakého očakávaného počtu stal trojnásobok – za týmto číslom však stála aj masívna reklamná a náborová kampaň, ktorá v Česku chýbala. Na druhej strane má Česko dvojnásobný počet obyvateľov, 87-tisíc klientov v druhom pilieri je preto jasné fiasko.

Analýza dokázala...

Nová ministerka práce Michaela Marksová-Tominová okrem zastavenia odvodov do druhého piliera od začiatku roka 2016 už avizovala, že zostaví širokú komisiu, zloženú zo „zástupcov vládnych strán, ekonómov, sociológov a zástupcov tripartity, ktorá má pripraviť úpravy dôchodkového systému“. Problémom je, že na komisiu ako spôsob hľadania riešenia sa v Česku spoľahli už pri návrhu momentálne sa končiaceho druhého piliera.