Koľko úradov si delia politici

Napísali ste doktorandskú prácu, v ktorej ste sa zaoberali politicko-administratívnym vzťahom v štátnej správe na Slovensku. Čo ste v nej chceli osvetliť?

Cieľom bolo zmapovať domácu situáciu. Pod politizáciou sa u nás väčšinou rozumie stranícka patronáž. Teda, keď niekto dostane miesto, pretože je niečí kamarát alebo člen strany. No existuje aj iný dôvod na politizáciu, čo je aj prípad západných krajín, a tým je fungovanie administratívy. Tá sa niekedy považuje za málo flexibilnú, neskoro reaguje na požiadavky politikov. Preto si politici so sebou prinášajú ľudí, ktorí sú odborníci, no zároveň názorovo blízki. Okrem toho som sa snažila zistiť, koľko je na Slovensku pozícií, ktoré sú zo zákona obsadzované politicky.

Ak si dobre pamätám, zistili ste, že ich je zhruba sedemsto?

Áno, legálne je možné na základe politických nominácií obsadiť takmer sedemsto miest. Pretože dosť veľa je ich aj v miestnej štátnej správe. Ďalšia hypotéza, ktorú som overovala, znela, že ak sú tieto miesta obsadzované vládou, tak je väčší predpoklad, že nominanti budú vyberaní na základe patronáže. A nie podľa odbornosti.

Platnosť tejto hypotézy ste overovali pomocou zmien na personálnych pozíciách na troch typoch úradov – obvodných úradoch, obvodných úradoch životného prostredia a obvodných lesných úradoch. Prečo tieto?

Lebo prednostu každého z nich vyberali inak – prvých vláda, na vymenovanie druhých dával súhlas minister a šéfovia lesných úradov vzchádzali z výberových konaní (všetky tri typy úradov tento rok Smer-SD zrušil a zjednotil do okresných úradov, pozn. TREND).

K čomu ste dospeli?

Ukázalo sa, že zmeny sa diali čiastočne odlišným spôsobom. Pri kolektívnom rozhodovaní, ako funguje napríklad vláda, dochádzalo k personálnym výmenám takmer vždy po voľbách a v najväčšom rozsahu. Vymenili sa ľudia až na 90 percentách pozícií. Pri ministerských to bolo menej. Tých pár miest, ktoré sa obsadzovali na základe výberového konania, u nich personálnych výmen bolo relatívne najmenej.

V zahraničí je to inak?

Ak sa pýtate, či existujú dáta napríklad o rozsahu aspoň legálnej politizácie, tak odpoveď je, že veľmi nie. No v zahraničí je predpoklad politizácie postavený na niečom inom ako u nás. U nás sa k politizácii automaticky priradí negatívne znamienko, lebo ide najmä o stranícku patronáž. Inde sa pri tejto téme má na mysli skôr to, do akej miery môže byť administratíva profesionálna a nezasahuje sa do jej činnosti.