Koľko rokov má zmysel chodiť na „gympel“

Napríklad v Bratislavskom kraji poslalo prihlášku na osemročné gymnáziá 2 791 žiakov, takmer polovica všetkých piatakov základných škôl. Osemročné gymnázia zapísali 852 detí, prijali teda zhruba každého tretieho uchádzača. Tento rok budú mať rodičia a ich piataci a piatačky ešte nižšie šance na úspech.

Ministerstvo školstva pridelilo Bratislavskému kraju o takmer dvesto miest menej. Z demografického hľadiska nie je dôvod, aby bol dopyt nižší, no školy si budú môcť rozdeliť len 665 nových primánov. Menšie počty nových študentov majú povolené osemročné gymnáziá aj v ďalších slovenských krajoch.

Je to dôvod na paniku? Bude to znamenať zhoršený prístup ku kvalitnému vzdelaniu? Podarí sa rodičom a zriaďovateľom napokon vylobovať viac miest na osemročných gymnáziách tak, ako to bolo v minulých rokoch? Alebo pošlú rodičia študentov na školy do Česka, Rakúska a Maďarska? Čo vlastne zainteresovaných priťahuje na osemročných gymnáziách?

Pre koho sú

Osemročné gymnáziá začali vznikať začiatkom deväťdesiatych rokov ako výberové školy, špecializované na rozvoj talentov a deti s nadaním vo vybraných oblastiach. Mali byť určené len pre malé percento populácie, no ich „elitný“ charakter čoskoro vyvolal veľký záujem rodičov. Videli v nich možnosť zabezpečiť deťom lepšie vzdelanie a istotu postupu na vysokú školu. Osemročnú formu štúdia zaradilo časom do ponuky vyše 170 škôl, v najsilnejšom roku ju navštevovalo viac ako 40-tisíc žiakov. Z elitného sa stalo módne, no z kvalitného priemerné.

Odborníčka na psychológiu nadania