Koľko obyvateľov žije vo vašom meste? Odpovedať na túto zdanlivo banálnu otázku je na Slovensku prekvapivo ťažké. Najbližšie k skutočnosti sa možno dopracovať raz za desať rokov vďaka sčítaniu obyvateľov domov a bytov. Jeho metodika ide „pod povrch“ často len formálnych údajov o trvalom pobyte. TREND požiadal Štatistický úrad (ŠÚ) SR o informácie o štruktúre populácie krajských miest z posledného sčítania, ktoré nie sú na webe sčítania dostupné.
O päť percent menej
Základné tendencie v migrácii obyvateľov neprekvapia. Všetky väčšie mestá na Slovensku – s výnimkou Bratislavy – sa pozvoľna vyľudňujú, ľudia sa totiž sťahujú do prstencov satelitov, ktoré ich obklopujú. Lenže v skutočnosti je úbytok populácie krajských miest ešte rýchlejší.
Podľa oficiálnych údajov stratil napríklad Prešov od začiatku tisícročia 12-tisíc obyvateľov. Zo sčítania vyplynulo, že ďalších 10 500 ľudí má v meste trvalý pobyt, ale v skutočnosti žijú inde. Na druhej strane
šesťtisíc ľudí v Prešove fakticky žije, hoci na trvalý pobyt sú prihlásení inde. Rozdiel je teda viac ako štyritisíc osôb. „Znamená to, že stav skutočne prítomného obyvateľstva v Prešove je o päť percent nižší ako obyvateľstva registrovaného na trvalý pobyt,“ konštatuje riaditeľka Odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická.
Výnimočná Bratislava
V mínuse sú aj všetky ostatné krajské mestá – napríklad v Košiciach je rozdiel medzi počtom registrovaných (čiže „odsťahovaných“) a alochtónnych ľudí („prišelcov“) viac ako 10-tisíc. Jedinou výnimkou je opäť Bratislava, kde počty prišelcov prevyšujú počty odsťahovaných o viac ako osemtisíc.
„Najväčší rozdiel medzi súčasným a trvalým pobytom je evidovaný v mestských častiach Devín, Nové Mesto a Záhorská Bystrica, kde prebieha intenzívnejšia urbanizácia,“ priblížil hovorca magistrátu Peter Bubla. Skutočný počet ľudí v hlavnom meste podľa neho naznačuje priemerný počet SIM kariet zisťovaný v októbri 2021 – operátori ich napočítali takmer 568-tisíc.
Bez nároku na daň
Alochtónni obyvatelia sú najperspektívnejšou skupinou populácie Bratislavy. Sú výrazne mladší – majú v priemere okolo 32 rokov, kým v ostatných častiach populácie je to 36 až 52 rokov. Sú aj vzdelanejší, pretože vysokoškolský titul má dvakrát vyšší podiel prišelcov ako starousadlíkov. Pracujúci tvoria 68 percent z nich, v ostatných skupinách 47 percent.
Problém je v tom, že z tohto „bonusového obyvateľstva“ nemá mesto žiadne peniaze. „Na týchto obyvateľov Bratislava nedostáva takzvanú podielovú daň od štátu,“ podotýka P. Bubla. To podľa neho v metropole spolu s horším prístupom k eurofondom vytvára vysoký investičný dlh a spôsobuje jej dlhodobé zaostávanie oproti iným centrám v regióne, ako sú Praha, Viedeň, ale aj Brno, Katovice či Krakov.
- Ako udržať mladých a vzdelaných ľudí v Bratislave
- Slovenská metropola pred tromi rokmi predstavila komplexný plán s názvom Bratislava 2030, ktorý si kladie za cieľ zlepšiť kvalitu života v meste a urobiť ho príťažlivejším v očiach ľudí, ktorí sa tam chcú usadiť. „Pracujeme aj na osobitnom programe podpory lákania a udržania talentov v spolupráci s konzultantmi z Bloomberg Associates,“ informoval hovorca magistrátu Peter Bubla. „Po stretnutí s prezidentom Pellegrinim koncom minulého roka sa otvorili otázky ohľadne finančnej pomoci, ktorými by sa mala vláda zaoberať v septembri,“ očakáva hovorca.
