Koľko nás stoja horúčavy a ako sme (ne)pripravení na ďalšie otepľovanie

Slovenské podniky sa zatiaľ snažia len zmierňovať následky klimatických zmien, ale málo z nich prijíma aj skutočné adaptačné opatrenia do budúcnosti a snaží sa kvantifikovať dosah aktuálnych horúčav na ich produktivitu práce.

V podobných začiatkoch sú aj mestá: o tom, ako ich pripraviť na čoraz väčšie teplá, sa väčšinou len diskutuje, pričom by pre začiatok pomohlo viac zelene a, naopak, menej asfaltu a betónu. Čo je v protiklade s rozširovaním miest, ciest a infraštruktúry.

Projekcie budúcej klímy pritom ukazujú, že Európa sa v rokoch 2020 – 2050 oteplí o jeden až dva a pol stupňa. A to ide len o umiernené scenáre.

Krivia sa koľajnice a mäkne mozog

Železnice v nemeckom Gotteszelli museli nedávno odstaviť regionálnu trať, pretože sa pod vplyvom extrémnych horúčav skrivili koľaje. Aj slovenskí železničiari už začiatkom augusta riešili dve menšie vybočenia koľají ako následok tepla. Veľké horúčavy tiež znižujú životnosť ciest a zároveň zvyšujú teplotu prostredia, cez ktoré prechádzajú. Čierny asfalt kumuluje teplo a vzduch nad ním býva o desať a viac stupňov Celzia teplejší, než je celková teplota prostredia.

Doprava je však len vedľajšou obeťou tepla. Viacero zahraničných štúdií potvrdzuje, že horúce počasie negatívne ovplyvňuje aj pracovný výkon, a to nielen v prípade exteriérových prác. Konkrétne každý teplotný stupeň nad úroveň 25 stupňov Celzia