O týždeň neskôr vládni poslanci zákon novelizovali tak, aby predajcovia, ktorí investovali do stánkov alebo pojazdných predajní, mohli mäso a mlieko predávať aj ďalej, bez ohľadu na to, či obec má alebo nemá maloobchodnú predajňu.
Na otázku, ako sa také niečo mohlo stať, verejnosť dostala rýchlu odpoveď: Stalo sa to preto, lebo vládny poslanec Andrej Kolesík bol opäť raz prehnane aktívny. Mnohé však nasvedčuje tomu, že poslanec iba vzal cudzí prešľap na svoj chrbát.
Väčšina médií informovala, že obmedzenie, ktoré v pôvodnom vládnom návrhu nebolo, presadil v marci 2014 pozmeňovacím návrhom poslanec A. Kolesík. Ten sa tomu ani nebránil, iba na svoju obhajobu povedal: „To, že mi tam niečo ušlo, áno, kto robí, robí aj chyby. Možno som to neuchopil správne, možno som to nespravil do detailov.“ Kto si skontroluje priebeh legislatívneho procesu, zistí, že to bolo „trochu“ inak.
Vo vládnom návrhu, ktorý parlament prijímal na jar, naozaj nebol paragraf, že v obci, ktorá má predajňu potravín, nie je dovolené ambulantne predávať mlieko a mäso. Lenže do zákona sa dostal nie vďaka pozmeňovaciemu návrhu poslanca Kolesíka, ale prepašovali ho tam v balíku „pozmeňovákov“ parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti.
Zdroj: Ilustrácia Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Udialo sa to spôsobom, ktorý je v slovenskom parlamente rovnako častý ako hanebný. Veci, ktoré by mohli vyvolať nesúhlas, sa nedostanú do vládneho návrhu zákona, ale minister, alebo záujmové lobistické zoskupenie konajúce v jeho mene, zmenu v zákone zariadia prostredníctvom poslancov – členov príslušného výboru.
Zákaz ambulantného predaja mäsa a mlieka neprešiel pripomienkovým konaním, lebo tam by narazil na odpor. Zákaz sa preto objavil ako „bod 17“ v druhom čítaní zákona. Obsah tohto bodu nemal nikto ani v päte. Na veľkú radosť lobistov, ktorí ho tam v záujme maloobchodníkov presadili.
Legislatíva, ktorá padala „zhora“, v marci presadila to, čo v júli pohoršená vláda žiadala okamžite zrušiť, lebo sa tým zvýši „riziko zániku podnikania“ doterajších predajcov, znížia sa príjmy do štátneho rozpočtu a dokonca sa ohrozí aj „potravinová sebastačnosť a bezpečnosť Slovenska“.
Aby veci nevyzerali také zlé, aké naozaj sú, poslanec Kolesík vzal vinu na seba. Keby to neurobil, vyšlo by najavo, že vláda a vládna väčšina nemá legislatívny proces pod kontrolou, lebo lobisti ponad ich hlavy menia zákon tak, ako im to vyhovuje, a kabinet to potom musí trápne opravovať, len aby nezostal v hanbe. Tak ju prehodí na poslanca Kolesíka a ten ju nesie, lebo vie, že odmena ho neminie.
Beda strane, ktorá má svojich „kolesíkov“ a ešte väčšmi beda tej, ktorá ich potrebuje.
