Koho teší Trumpovo víťazstvo: Kotleba a Kollár sú jasní, a čo Fico so Sulíkom?

Víťazstvo kandidáta amerických republikánov podnietilo viacerých svetových politikov, aby pripomenuli, za čím stoja a čo od nového prezidenta Spojených štátov očakávajú. Najlepšie to vyjadrila kancelárka Angela Merkelová, ktorá skonštatovala, že Nemecko a USA spájajú „také hodnoty, ako je demokracia, sloboda, rešpekt k právnemu štátu, uznanie dôstojnosti človeka bez ohľadu na jeho pôvod, farbu pokožky, náboženstvo, pohlavie, sexuálnu orientáciu či politické názory“. Nepriamo tým povedala, že ide o hodnoty, ktoré je povinný rešpektovať aj prezident USA.

Podobnosť s Trumpom

Nik, kto žije na Slovensku, neočakával, že predseda najsilnejšej vládnej strany okomentuje výsledky amerických prezidentských volieb tak, ako to urobil Sigmar Gabriel. Hosť nedávneho snemu Smeru-SD a šéf nemeckej sociálnej demokracie totiž povedal: „Trump je pionierom nového autoritárneho a šovinistického medzinárodného hnutia. Naša krajina i Európa sa musia zmeniť, ak chceme čeliť tomuto medzinárodnému autoritárnemu hnutiu.“

Také niečo môže povedať len predstaviteľ skutočnej sociálnej demokracie. Ale aj na slovenské pomery bolo podivné, že výsledky amerických volieb prijal s tichým uspokojením predstaviteľ slovenskej vládnej strany, ktorá sa verbálne hlási k sociálnej demokracii.

Žijeme v pomýlenom svete prehnanej politickej korektnosti (Richard Sulík)

Už pred voľbami známy americký politológ Fareed Zakaria napísal: „Donald Trump nie je normálny kandidát.“ Nebola to urážka, ale iba konštatovanie, ktoré vyplýva z porovnania, čím oslovil verejnosť D. Trump a čím oslovovali voličov dvaja predchádzajúci kandidáti republikánov – Mitt Romney a John McCaine.

Aj v porovnaní s nimi sa kandidát Trump nachádza v inej politickej galaxii, lebo to, čo ponúkol a s čím uspel, bolo odmietnutie „systému“, odmietnutie establishmentu a odmietnutie elít. Stojí za pozornosť, čím sa na D. Trumpa podobajú relevantní slovenskí politici a čo si z jeho „programu“ osvojili.

Proti systému a establishmentu

Pokiaľ ide o boj proti „systému“, tak na Slovensku najväčší dôraz na to kladie Ľudová strana – Naše Slovensko (ĽS-NS), ktorej heslo znie: Odvahou proti systému. Pretože sa Generálna prokuratúra SR ešte stále zaoberá podnetmi, že subjekt Mariana Kotlebu pôsobí v rozpore so zákonom o politických stranách a hnutiach, predseda ani poslanci ĽS-NS ešte nešpecifikovali, čo majú na mysli pod „systémom“, proti ktorému treba ísť s odvahou.

Víťazstvo D. Trumpa privítali, lebo ich potešilo, že „voľby nevyhrala besná zástankyňa 3. svetovej vojny Hillary Clintonová“, ale v prípade D. Trumpa si vraj „treba opatrne počkať na činy a až potom ho chváliť alebo odsudzovať“.

Na rozdiel od strán a politikov, ktorí dúfajú, že D. Trump neurobí, čo v kampani sľuboval, kotlebovci by ocenili, keby zrealizoval všetko. V Amerike by sa diali také veci, že v našich podmienkach by podpora skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd vyzerala celkom neškodne.

Vytešovanie sa z víťazstva D. Trumpa je z hľadiska slovenského štátnopolitického záujmu absurdné

Keby americký prezident podnecoval k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa alebo etnickej skupiny, podnecoval k rasovej a etnickej nenávisti, pre Kotlebovu stranu by to bol najkrajší dar, aký by mohla zo zahraničia dostať. Svoje aktivity, často na hrane zákona, by potom vydávala za boj proti „systému“, ktorý uprednostňuje rôzne menšiny na úkor národa a obyčajných ľudí.

Názor, že práva väčšiny sú naplnené až vtedy, keď práva všetkých ostatných sú potlačené, je podstatou kotlebovského prístupu k riešeniu spoločenských problémov. Keby sa tento „princíp“ presadil v Spojených štátoch, na Slovensku by sa