Koho netešia lacné hypotéky

Novinka, ktorú do zákona o úveroch na bývanie dostal vlani v parlamente poslanec Miroslav Beblavý, výrazne posilňuje zmeny, ktoré bankám v posledných rokoch prinášajú nízke úroky. Tie im spôsobujú výpadky úrokových príjmov, ktoré pre Beblavého percento budú ešte väčšie. Preto budú hľadať záplaty na diery v príjmoch.

Keďže búrka refinancovania, ktorú znížené sankcie za predčasné splatenie rozpútali, prehĺbi tlak na úrokové marže bánk, podľa Národnej banky Slovenska (NBS) to celé nakoniec „môže viesť k vytvoreniu určitých rizík pre finančnú stabilitu bankového sektora“. Banky budú viac motivované poskytovať úvery na bývanie s čo najkratšou fixáciou úrokovej sadzby. Klient tak nemusí byť kráľom – negatívny vplyv prípadného nárastu úrokových sadzieb v budúcnosti pocíti silnejšie. A s ním aj banky.

Ohlodaný zisk

Hovoriť o hypotékach a nastavovať im pravidlá je veľká vec. Nielen preto, že splátka hypotéky je najvyšší výdavok v domácnostiach, a tak je zmysluplné bdieť nad férovosťou jej ceny. Hypotéky sú veľmi významné aj z pohľadu celej ekonomiky. Oveľa viac než v iných krajinách. Práve na Slovensku majú úvery na bývanie najväčší podiel na aktívach bánk (29 percent). Majú najväčší podiel aj na ich úrokových príjmoch.

Hranie na hypotekárnu strunu je preto pre bankové uši veľmi citlivé. Rovnako aj pre NBS, ktorú – nech sa tvári akokoľvek – musí tešiť len ziskový a zdravý sektor. Pretože ak by sa dostal do problémov, znamenalo by to, že si nerobí riadne svoju prácu. Ale nielen to: do problémov by sa dostala celá ekonomika, ľudia i firmy. NBS preto finančnú stabilitu pravidelne vyhodnocuje a banky podrobuje rôznym záťažovým testom, ktoré majú ukázať ich odolnosť.

Až 240 mil. € môže byť výpadok hrubého zisku kvôli „Beblavého percentu“

Stabilitu hodnotila NBS naposledy v máji, a opäť kladne, ako nakoniec doteraz vždy. Ziskovosť označuje za „dobrú“ a čaká, že dobrou i zostane. No dôraznejšie než v minulosti upozorňuje na riziká, ktorým sektor v súčasnej situácii čelí. Len takzvané Beblavého percento môže bankám podľa prepočtov dohľadu priniesť ročný výpadok zisku 140 až 240 miliónov eur.

To je až vyše štvrtiny z vlaňajšieho hrubého zisku 833 miliónov eur. Zásadnejší prepad zisku zažil slovenský bankový sektor už len medzi rokmi 2008 a 2009 – vtedy padol súhrnný hrubý zisk bánk o polovicu na 370 miliónov eur.

Vývoj úrokových výnosov v úveroch a scenáre možného vývoja 1/2
(mil. eur)

Zadlženosť domácností v krajinách strednej a východnej Európy 2/2
(%, december 2015 – február 2016)

Nepríjemné scenáre

Ako NBS uvádza v analýze finančného sektora za minulý rok, refinancovať sa vďaka novej legislatíve môže tretina až polovica celého portfólia hypoték. V minulých rokoch to bývala zhruba desatina. Ak by sa náhodou naplnili pesimistické predpoklady vývoja ekonomiky, s ktorými uvažuje pri stresovom testovaní centrálna banka, bankový sektor by mohol skončiť tento i budúci rok v strate.

Keď NBS robí stresové testovanie, počíta s viacerými scenármi vývoja ekonomiky. Zohľadňuje také parametre, ako sú ekonomický rast, nezamestnanosť či inflácia. Okrem základného scenára, ktorý je založený na strednodobej predikcii z konca vlaňajška, počíta aj dva ďalšie. Tie by nastali, keby sa ekonomika vyvíjala horšie (a ešte horšie), než očakáva.

Aj v prípade, že sa nič „horšie“ nestane – ekonomika porastie síce pomalšie, no stále rýchlejšie ako o tri percentá, bude klesať nezamestnanosť a zvýši sa cenová hladina –, bankám by sa zisky mali scvrknúť. Mali by tvoriť viac opravných položiek na podnikové kreditné riziko, svoj podpis pod výsledkami nechá i prepad akciových indexov. Ale budú to hlavne úrokové výnosy, ktoré ich potiahnu nadol. I bez Beblavého percenta by im v tomto roku úrokové výnosy podľa NBS klesli. Nová legislatíva im ukrojí ešte viac.

Upozorňujú, ale potichu

NBS zníženie poplatku za predčasné splatenie hypotéky otvorene nekritizuje. A to aj napriek tomu, že môže ovplyvniť finančnú stabilitu. Podľa šéfa dohľadu Vladimíra Dvořáčka sa k nej centrálna banka nestihla vyjadriť v príprave, keďže návrh neprešiel riadnym pripomienkovaním a dostal sa do zákona až v parlamente krátko pred hlasovaním.

Tvrdí, že poslanec M. Beblavý s centrálnou bankou túto zmenu nekonzultoval. Podľa V. Dvořáčka sa možné dôsledky ukázali naplno až vtedy, keď trh prijal túto zmenu ako výzvu a pustil sa do takého konkurenčného boja, ktorý výrazne posunul ceny hypoték nadol. „Smutné je, že nakoniec z nej vyťažia najmä sprostredkovatelia, nie klienti, lebo tí dostanú len krátko fixované ceny,“ hovorí.

Vladimír Dvořáček, šéf dohľadu NBS. Zdroj: Karol Hrebíček

NBS vníma jednopercentný poplatok za predčasné splatenie hypotéky ako možný rizikový faktor: pomerne rozsiahlo sa téme venuje v správe o finančnej stabilite a modeluje vplyvy na budúce príjmy bánk. Na tlačovej besede pred kamerami o ňom však veľmi nehovorila. V odpovedi na požadované zhodnotenie novej legislatívy slovo „riziko“ ani nepoužila.

Priznala však, že nastavené percento bankám nemusí úplne vynahradiť náklady a môže nakoniec viesť ku kratším fixáciám. To hovorí aj v správe o finančnej stabilite. Aby sa banky vyhli prípadným stratám, môžu byť motivované poskytovať kratšie fixácie. Pre klienta to znamená hrozbu, že