Vládna koalícia rokuje o znížení daní a odvodov.

Poslednú veľkú daňovú reformu zažilo Slovensko pred viac ako šestnástimi rokmi. Zavedenie rovnej dane z príjmu vo výške 19 percent naštartovalo v roku 2004 ekonomiku a pritiahlo zahraničné investície. Dnes sa situácia môže zopakovať vďaka desiatkam miliárd eur z Bruselu, ktoré má vláda minúť na zásadné reformy.

Vládni analytici už pripravili viacero modelov, konečné rozhodnutie bude na vláde. „Je zjavné, že slovenský sociálnoodvodový systém musí prejsť zásadnou reformou a odvodový bonus je jediná ucelená zásadná reforma, ktorá je momentálne na stole. Som teda optimista,“ hovorí pre TREND minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík.

Minister verí, že ešte pár stretnutí a získa na svoju stranu premiéra Igora Matoviča a rozbehnú najväčšiu zmenu od čias rovnej dane.

V hre sú však aj iné zmeny slovenských daní a odvodov. „Ministerstvo financií SR v súčasnosti v súlade s programovým vyhlásením vlády posudzuje rôzne daňovo-odvodové modely v nadväznosti na akceleráciu ekonomického rastu a súčasne udržateľnosť verejných financií,“ vysvetľuje hovorca ministerstva financií Pavol Kirinovič. Dávať po-drobnejšie čiastkové informácie je podľa neho ešte predčasné.

Odvodový bonus môže stáť miliardu

„Problémom odvodového bonusu je jeho dosah na verejné financie. Pôvodný návrh reformy bol vysoko deficitný,“ upozorňuje riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INESS) Peter Goliaš. V závislostí od konkrétnych nastavení systému sa deficit môže pohybovať v stovkách až miliardách eur.

Reformu už analyzovali štátni úradníci zodpovední za rozumné nakladanie s verejnými prostriedkami. „Prepočet vplyvov podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť po zapracovaní neskorších zmien nebol na žiadosť SaS zverejnený,“ dodáva P. Goliaš. Práve uvedená štátna inštitúcia mohla verejnosti jasne definovať náklady odvodového bonusu. Pred pár rokmi analyzoval jej možné vplyvy aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. Ten odhadol každoročný deficit na jednu miliardu eur, pričom by mal každý občan nárok za základnú dávku priemerne vo výške 198,09 eura.