Ponúkame výber správ z printovej rubriky Slovensko a svet Týždenníka TREND.
Slovensko sa zaraďuje medzi rozpočtovo zodpovedné krajiny EÚ. Počas samitu EÚ v Bruseli to povedal poverený predseda vlády SR Eduard Heger. „Inflácia klesá, hospodársky rast sa bude obnovovať a som rád, že Slovensko má tento rok prognózovaný rast medzi najlepšími siedmimi krajinami eurozóny,“ opísal situáciu v Únii aj SR. Konštatoval, že energetická kríza je nateraz zvládnutá a zásobníky plynu dostatočne naplnené.
Inflácia bude podľa premiéra postupne klesať po tom, ako vlády pomáhali svojim ekonomikám a naliali do firiem veľa peňazí. Očakáva, že na Slovensku inflácia klesne z tohoročných 9,8 percenta na 5,3 percenta v roku 2024 a neskôr dosiahne už „normálnu“ dvojpercentnú úroveň. Debaty európskych lídrov sa dotkli aj vypnutia dočasnej únikovej doložky, ktorá počas kríz dovoľovala krajinám zadlžovať sa mimo pravidiel. Slovensko podľa E. Hegera tento návrh Európskej komisie podporuje a zaraďuje sa v tejto oblasti k „šetrným“ krajinám Únie.
„Považujem za správne vrátiť sa do režimu normálnosti, pretože dlhodobá udržateľnosť je nevyhnutná a dôležitá pre budúce generácie,“ povedal premiér. Dodal, že súhlasí s reformou rozpočtových pravidiel, lebo Slovensko dlho hovorí, že treba zohľadňovať dlhodobú udržateľnosť a tento parameter bude po novom zohľadňovaný pri nastavovaní takzvaného strednodobého plánu.
Takisto sa bude prizerať na výšku dlhov s cieľom, aby zadlženosť krajín klesala. S odkazom na krach niektorých amerických bánk E. Heger uviedol, že Európania sa nemusia obávať novej finančnej krízy. Štruktúra bankového dlhu v EÚ je totiž odlišná od tej americkej.
Slovensko sa k úrovni EÚ súčasne približuje aj sa od nej vzďaľuje, závisí to od zvoleného ukazovateľa
Vývoj rôznych ukazovateľov približovania Slovenska ekonomickej úrovni Európskej únie sa výrazne líši. Kým HDP meraný v parite kúpnej sily (PKS) sa od priemeru EÚ dlhodobo vzďaľuje, produkt v stálych cenách sa mu, naopak, približuje, od roku 2015 priemerne o jeden percentuálny bod ročne. Tento rozdiel vyplýva z rozdielnych cenových úprav, upozornili analytici Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR. Výkon Slovenska meraný v bežných cenách stále dobieha priemer EÚ, aj keď pomalšie ako v minulosti.
Slovensko sa tak priblížilo z 53,7 percenta ekonomickej úrovne Únie v roku 2015 na 55,8 percenta v roku 2021. „To je síce pomalšia konvergencia v porovnaní s obdobím pred krízou v roku 2008, no ide o ostrý kontrast v porovnaní s prepočtom do PKS, podľa ktorého sa životná úroveň Slovenska v danom období vzdialila priemeru EÚ takmer o 10 percentuálnych bodov,“ vyčíslili analytici. Cenová hladina meraná v PKS sa od roku 2015 zvýšila na Slovensku najviac spomedzi všetkých členských štátov a priemeru EÚ sa priblížila o vyše 12 bodov, teda výrazne viac ako pri iných ukazovateľoch vývoja cien.
Klimatické ciele EÚ si podľa Petra Fialu vynútia využívanie jadrovej energie
Ak chce Európska únia napĺňať klimatické ciele, musí počítať aj s jadrovou energiou. V pochopení tohto postoja medzi členskými krajinami nastal významný posun. Na margo rokovania európskych lídrov v Bruseli to uviedol český premiér Petr Fiala. „Aj vďaka tlaku ČR a ďalších krajín vidím významný posun smerom k pochopeniu toho, že ak chceme ako EÚ napĺňať klimatické ciele, musíme počítať aj s jadrovou energetikou,“ vyhlásil.
Privítal, že v nových návrhoch Európskej komisie o energii sa spomína aj jadrová energetika. V tlaku na jej presadzovanie chce Česko pokračovať. „Budeme sa snažiť, aby sme aj v neutrálnych technológiách dosiahli to, že budú akceptované nielen malé modulárne reaktory a reaktory štvrtej generácie, ale že budú akceptované aj reaktory tretej generácie,“ avizoval P. Fiala. Zaradenie jadrovej energetiky do európskej „zelenej infraštruktúry“ podporil v Bruseli aj predseda slovenskej vlády Eduard Heger.
Pri debatách o energetike na pôde EÚ chce presadzovať, aby jadrová energetika bola súčasťou strategických energetických zdrojov. Pre médiá zdôraznil, že SR má vysokú závislosť od jadrovej energetiky a zároveň vysoké investície do nej. Obe krajiny, Slovensko aj Česko, sú aktívne aj pri snahách o revíziu plánov na elimináciu spaľovacích motorov v EÚ. To sa týka aj pripravovanej normy Euro 7. „Vidím pomerne veľkú nádej, že máme dostatočnú silu, dostatočnú skupinu podobne zmýšľajúcich krajín, aby sme Euro 7 upravili,“ uviedol k tomu P. Fiala.
Samosprávy podľa vlády nie sú na tom zle
Štát kompenzoval 90 percent prostriedkov, ktoré zaťažili rozpočty samospráv v dôsledku minuloročných legislatívnych opatrení. Mestá, obce i kraje môžu rátať aj s vyššími podielovými daňami. Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger to uviedol v reakcii na vyjadrenia bratislavského primátora Matúša Valla, ktorý zdôvodnil zvyšovanie miestnych poplatkov dôsledkami rozhodnutí centrálnej moci na zníženie zdrojov samospráv. Podľa E. Hegera budú mať mestá a obce aj vyšší výnos z daní z príjmov fyzických osôb o 168 miliónov eur.
Banky v EÚ sú odolné
Bankový sektor eurozóny je odolný, pretože má silnú kapitálovú a likvidnú pozíciu. Na stretnutí s lídrami EÚ to povedala šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Európske banky sú podľa nej silné, pretože ECB na všetky aplikovala regulačné reformy dohodnuté na medzinárodnej úrovni po globálnej finančnej kríze.
Dodala, že ECB má dostatok nástrojov, aby v prípade potreby poskytla finančnému systému eurozóny likviditu. Lagardovej pozitívne hodnotenie ekonomického a finančného vývoja v Európe prišlo v čase, keď sa akcie európskych bánk oslabili.
Akcie veľkobánk ako Commerzbank, Deutsche Bank, Société Générale, UBS, Barclays či BNP Paribas stratili len v jeden deň medzi šiestimi a desiatimi percentami hodnoty. Lídri krajín EÚ rozoberali v Bruseli s Ch. Lagardovou turbulencie na bankovom trhu EÚ a riešili strategické opatrenia na zaistenie stability, odolnosti a rozvoja.
Verejné obstarávanie v kontexte EÚ
Kvalitné a transparentné verejné obstarávanie je dôležitým predpokladom dobre fungujúceho jednotného trhu Európskej únie. Verejné orgány v členských štátoch vynaložia každý rok približne 14 percent HDP, teda takmer dva bilióny eur na nákup prác, tovaru a služieb, ako aj na podporu verejných politík a s nimi spojených cieľov. Pri príležitosti 30 rokov fungovania jednotného trhu to vyzdvihol Úrad pre verené obstarávanie. Európska komisia chce -podľa neho ďalej harmonizovať prístup k údajom o verejnom obstarávaní.
Okamžité platby sa ujali
Spustenie okamžitých medzibankových platieb pred rokom sa stretlo s pozitívnym ohlasom a ich používanie na Slovensku rastie. Neovplyvnili pritom rastúci trend platieb platobnými kartami či mobilmi, informovala Národná banka Slovenska. Vo februári tohto roka narástol počet okamžitých platieb takmer na tri milióny.
Plynári testujú vodíkové siete
Plynárenské podniky v SR sa intenzívne pripravujú na využívanie vodíka ako náhrady za zemný plyn. Testujú uskladňovanie vodíka v podzemných zásobníkoch, jeho prepravu potrubím, ale aj vplyv na distribučnú sieť a spotrebiče.
Trh s vodíkom ako energetickou komoditou zatiaľ neexistuje. Slovensko má len niekoľko väčších projektov jeho výroby. Základom pre rozvoj využívania vodíka má byť akčný plán Národnej vodíkovej stratégie, ktorý čaká na schválenie vládou. Aktuálna verzia ráta v roku 2030 s výrobou asi 90-tisíc ton vodíka ročne.
– 0,3 percenta
V prípade schválenia vyrovnaného rozpočtu na rok 2024 by sa slovenská ekonomika na budúci rok dostala do recesie. HDP by klesol o 0,3 percenta, uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Trh práce by stratil 20-tisíc pracovných miest.
48 percent
V prieskume Európskej komisie sa 48 percent účastníkov vyjadrilo, že majú obavy až veľké obavy, či v najbližších šiestich mesiacoch dokážu platiť svoje účty. K opatreniam na zníženie osobnej spotreby pristúpilo 71 percent respondentov.
1,4 miliardy
Na Slovensku sa pripravujú investície do veternej energetiky za 1,4 miliardy eur. Uviedla to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI). Pripravujú sa projekty s výkonom 1 116 megawattov.
1,16 miliardy
Celkový objem investícií do nehnuteľností na Slovensku vlani dosiahol približne 1,16 miliardy eur, čo bolo medziročne viac o deväť percent. Uskutočnilo sa 42 transakcií, z toho najviac sa týkalo maloobchodných nehnuteľností.
Ďalšie dôležité správy
