Kedy ste najproduktívnejšia?

Hoci často ponocujem, najproduktívnejšia som dopoludnia. Pijem kávu v pohode domova a robím veci, nad ktorými potrebujem rozmýšľať. Je to príjemný aj efektívny začiatok dňa. Všetko dôležité vybavím ráno a potom mám v práci pohodu a čas riešiť operatívu.

Čo vás okrem kávy dokáže prebrať?

Ak mám náročné obdobie, kombinácia horúcej sprchy, kávy a pohľadu z okna ma vie rýchlo postaviť na nohy. Káva samotná nie. Na mňa funguje tá chvíľa pohody. Unaveným ľuďom sa hromadí nielen práca, ale aj problémy a stres. Manažovať seba samu tak, aby som sa cítila dobre, je pre mňa základ k riadeniu druhých.

Klaudia Bednárová: Pracujem dovtedy, kým ma to baví

Výstup na Východnú Vysokú vo Vysokých Tatrách mi dal zabrať. Zdroj: Archív Klaudie Bednárovej

Preferujete auto alebo bicykel?

Bývam tak, aby som mohla chodiť všade čo najviac pešo. Auto používam len zriedka, obťažuje ma motať sa v premávke a hľadať miesto na zaparkovanie. To sa pre ten pocit slobody radšej o desať minút dlhšie prejdem.

Aké mobilné aplikácie používate?

Iba tie, ktoré potrebujem: Hopin, internetbanking, WhatsApp, Uber, Waze a e-mail. Nestresuje ma, že mám e-maily stále pri sebe, lebo notifikácie mám vypnuté. Ale keď potrebujem, tak som v obraze. Obľúbila som si aj hlasové správy, viac než SMS.

Darí sa vám zladiť pracovný a osobný život?

Nikdy som nemala pocit, že by som bola vorkoholička. Pracujem toľko, koľko treba. A niekedy len dovtedy, kým ma to baví. Robím s ľuďmi, ktorých si vážim, mám ich rada, a to sa potom robí ľahko. Ja som si založila jazykovú školu, keď som mala 28 rokov a bolo mi jasné, že to je záväzok, ktorý mi najbližších desať rokov pohltí čas a energiu. Bolo to moje rozhodnutie, ktoré so sebou prináša záväzky a zodpovednosť. Keby som mala pocit, že nerobím to, čo chcem, tak by som sa rozhodla zmeniť to.

Preferujete dobrú reštauráciu alebo vlastnú kuchyňu?

Som vegetariánka a zo všetkého najradšej mám, keď mi niekto navarí.

Ste viac na šport či umenie?

Šport ako taký ma nikdy nelákal, ale rada sa hýbem. Pre mňa turistika nie je šport, ale potešenie. Rada veľa chodím, sem-tam plávam a raz za týždeň cvičím. Nerada by som skončila s boľavým chrbtom.

Čo vás dokáže najviac vytočiť?

Kolegyne si zvykli, že hovorím veci priamo, nečakám, kým ma niečo rozčúli. Hlúpi a zlí ľudia ma naštvať nemôžu. Nemám rada, keď ľudia kričia, nadávajú alebo zúrivo trieskajú dverami.

Keby ste boli opäť tínedžerkou, čo by ste robili inak?

Viac by som sa učila jazyky. Je to zručnosť, ktorá dáva životu iný rozmer. Mne napríklad angličtina umožnila nadviazať kontakty v zahraničí a učiť sa od kolegov, ktorí vedú školy v Oxforde, Cambridgei alebo v Londýne. Stálo ma to veľa práce, kým ma vzali za rovnocennú partnerku. Ak by mali problém pochopiť, čo sa im snažím povedať, sotva by som u nich dostala šancu.

Akú nadpozemskú schopnosť by ste chceli mať?

Chcela by som vedieť lietať.

Čo vás chráni pred vyhorením?

Rada leňoším, idem do sauny, na hory, k moru alebo len tak ležím doma na hojdačke.

Rada, ktorá vám v živote najviac pomohla?

Je rozdiel byť slobodný a slobodu aj uniesť. Schopnosť prevziať zodpovednosť mám vďaka rodičom zautomatizovanú a šetrí mi zbytočnú frustráciu.

Klaudia Bednárová (37) Vyštudovala anglický jazyk a literatúru na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V rokoch 2004 až 2008 koordinovala dobrovoľníkov pre Greenpeace Slovensko, kde viedla aj vzdelávací program v krajinách strednej a východnej Európy. V roku 2010 si založila v Bratislave anglické jazykové centrum the Bridge, ktoré okrem výučby jazyka zastrešuje aj divadlo Bridgin’Drama hrajúce v angličtine. Je zakladajúcou členkou Asociácie jazykových škôl SR. Sedem rokov spoluorganizuje pre učiteľov medzinárodnú konferenciu ELT FORUM.