Súkromné firmy začínajú cloud computingu rozumieť – a v zahraničí ho aj bežne využívať. Hlavné prínosy vidia podľa analytikov Gartneru v lepšom a rýchlejšom vyhovení požiadavkám biznisu a v úspore investičných a prevádzkových nákladov, ktoré sa podľa rôznych štúdií a prieskumov pohybujú v rozpätí 40 až 80 percent.
Pri odoberaní výpočtového výkonu na diaľku netreba mať pre IT infraštruktúru vlastné priestory ani zamestnávať odborníkov, ktorí sa o ňu starajú. Podnik nepotrebuje mať ani vlastné servery a platiť ich prevádzku a údržbu napriek tomu, že s výnimkou dvoch či troch dní do roka mu stačí desatinový výkon. Ak firma náhle a niekedy len dočasne potrebuje väčšie kapacity, jednoducho si ich vypýta, okamžite ich dostane a následne za všetko, čo si objednala, zaplatí, pričom ďalší mesiac môžu jej náklady znovu klesnúť.
Napriek všetkým proklamovaným prínosom sa cloud na Slovensku presadzuje pomaly. Podľa prieskumu firmy Tempest z februára tohto roka, v ktorom odpovedalo 143 IT manažérov a špecialistov z organizácií pôsobiacich na Slovensku, vyše polovice z nich neplánuje umiestniť prevádzku svojich služieb alebo ich častí do externého cloudu. Za najväčšie prekážky považujú bezpečnosť, fyzickú neprítomnosť dát a problémovú legislatívu.
Cloud first
Ešte ťažšiu cestu ako komerčné podniky bude mať do cloudu verejná správa. Americká vláda už v roku 2010 zaviedla pravidlo „cloud first“, podľa ktorého musia všetky vládne agentúry pri obstarávaní akéhokoľvek IT systému zvážiť prioritne umiestnenia v cloude. Až keď takáto alternatíva neexistuje, môžu ho zakúpiť a nasadiť tradičným spôsobom. Americká vláda odhadla, že migráciou do cloudu by sa dala ušetriť štvrtina z 80 miliárd dolárov, ktoré každoročne na IT míňa.
Na Slovensku sa téma využitia cloudu vo verejnej správe prvýkrát otvorila ešte za vlády Ivety Radičovej, ale veci sa dali do pohybu až po vlaňajších voľbách. Ministerstvo financií SR spolu s IT Asociáciou Slovenska (ITAS) vytvorili pracovnú skupinu, ktorá si vytýčila dva hlavné ciele.
Po prvé, zabezpečiť, aby všetky projekty z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS), na ktoré ešte nebola vypísaná výzva, boli v budúcnosti „cloudovateľné“: aby sa dali ľahko preniesť do vzdialeného dátového centra. Druhým cieľom skupiny je pripraviť štandardy, ktoré by vo všeobecnosti mali spĺňať informačné systémy verejnej správy prevádzkované v cloude. „Chceli by sme, aby všetky projekty v programovom období 2014 až 2020 boli realizované na báze vládneho cloudu,“ hovorí bývalý riaditeľ slovenskej pobočky spoločnosti Hewlett-Packard Peter Weber, ktorý v pracovnej skupine zastupuje ITAS.
Smelá vízia
Konečná predstava je lákavá: dosiahnuť, aby sa prestali budovať „rezortné veže“. Čiže aby každé ministerstvo alebo väčší úrad nemali vlastnú infraštruktúru, ale aby verejná správa čo najviac využívala spoločné dátové centrá. Tie by mali byť platformovo neutrálne, aby na nich mohli bežať ľubovoľné softvérové aplikácie, ktoré by úradníci takisto využívali ako službu.
Prenesenie infraštruktúry, platforiem a softvéru verejnej správy do cloudu nemusí byť jednoduché. Riaditeľ slovenského Oraclu Maroš Herda konštatuje, že hoci napríklad poskytovanie softvéru na diaľku vo forme služby môže IT manažérom zjednodušiť život a zužitkovanie množstva dostupných dát zlepšiť biznis, šéfovia IT im nie sú v časoch ekonomickej neistoty veľmi naklonení. „Ide však o skutočne prevratné technológie, a tak týmto prístupom robia chybu,“ mieni.
Budovanie slovenského e-Governmentu a vôbec akékoľvek informatizačné aktivity vždy komplikovali politické, rezortné či osobné záujmy, biedne know-how aj roztrieštené kompetencie a zlé riadenie. Preto je aj v otázke zavedenia cloudu na mieste očakávať viaceré bariéry.
Spočiatku treba rátať s typickými námietkami známymi z komerčného sveta. Tie sa zvyčajne sústredia na tému bezpečnosti alebo uprednostňovania veci vlastniť, a nie si ich prenajímať.
Zavedenie government cloudu bude vyžadovať aj zmeny v chápaní zodpovednosti jednotlivých častí štátnej správy. „Základnou zmenou bude zodpovednosť informatických zložiek, ktoré sa budú musieť pretransformovať z roly prevádzkovateľa infraštruktúry na vyššiu úroveň – na prevádzkovateľa samotných služieb, ale hlavne integrátora a architekta elektronických služieb štátu,“ upozorňuje Norbert Molnár, šéf sekcie Riadiaci orgán pre OPIS na Úrade vlády SR.
Hoci nikto netvrdí, že presun informačných systémov verejnej správy do cloudu bude bezproblémový a priamočiary, podľa všetkého bude napokon pre viaceré dôvody nevyhnutný.
Hlavné motivácie
Určitý tlak môže vyvinúť Brusel, ale tou najdôležitejšou hnacou silou má byť potreba stláčať prevádzkové náklady, ale aj znižovať prevádzkové riziká a urýchľovať nasadzovanie jednotlivých služieb a systémov verejnej správy, sumarizuje N. Molnár.
Týka sa to systémov, ktoré už existujú, ale najmä tých, ktoré sa do konca dekády prevažne z eurofondov nasadia. „V OPIS sa mala preinvestovať jedna miliarda eur. Ak budeme skromní, ročná prevádzka a údržba týchto systémov bude stáť desať percent z investičných nákladov, ale môže to byť aj oveľa viac,“ vysvetľuje P. Weber. K tomu treba prirátať údržbu existujúcich IT. Inými slovami, ak sa aj podarí väčšinu z plánovaných peňazí na OPIS vyčerpať, s čím samým má Slovensko problém, cloud sa môže ukázať ako jediný spôsob, ako tieto riešenia prevádzkovať minimálne predpísaných päť rokov, čo sa už bude financovať výlučne zo štátneho rozpočtu. „Prirodzene, ak sa systémy nenasadia len preto, aby sa minuli peniaze, dáva zmysel, aby fungovali aj dlhšie,“ dodáva P. Weber.
Potrebu zníženia celkových nákladov na vlastníctvo prízvukuje aj M. Herda. Pripúšťa, že rezistencia voči zmenám, ktoré ohrozujú IT oddelenia, býva vždy veľká. Ale poskytovanie softvéru či hardvéru cez cloud prináša zjavné výhody – zjednodušuje infraštruktúru, znižuje náklady a manažovanie systému prenáša na prevádzkovateľa cloudu. „Preto musia IT manažéri skrátka nájsť odvahu prekročiť vlastný tieň a prijať technológie, vďaka ktorým sa organizácia – je jedno, či verejná alebo súkromná – vyrovná s novými trendmi, ako sú mobilita, sociálne médiá a veľké dáta,“ uzatvára M. Herda.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Foto - Vlado Benko
Článok vyšiel ako súčasť špeciálu TREND +Cloud computing a dátové centrá v týždenníku TREND 15/2013
Partner projektu:
