Kedy pôjde Európa do dôchodku? Kým Slováci brzdia, iní pridávajú

Aj Slovensko na čele s vládou Roberta Fica naskočilo na túto prirodzenú vlnu v roku 2012 a schválilo pomalé zvyšovanie dôchodkového veku v nadväznosti na vývoj strednej dĺžky života. Opatrenie nadobudlo účinnosť od roku 2017, ale ukázalo sa, že odhodlanie robiť nepopulárne reformy nemá v Smere veľmi dlhé trvanie.

Prešiel rok, preferencie strany prudko padajú, a tak Smer avizuje zámer ústavne zakotviť hranicu odchodu do dôchodku na 65 rokov. Odbory navrhujú o rok nižšiu hranicu.

Dlhšie žijeme, dlhšie pracujeme

Lepší život, kvalitnejšia strava a moderná zdravotná starostlivosť predlžujú ľuďom život. Muži v Európe sa dnes v priemere dožívajú 75 rokov a ženy 81 rokov. Vo východnej Európe je to o tri až sedem rokov menej, čo potvrdzuje aj priemerná dĺžka dožitia Slovákov na úrovni 77 rokov. Preto je prirodzené, že sa postupne zvyšuje aj vek odchodu do dôchodku.

Väčšina členských krajín EÚ počíta s tým, že po roku 2020 bude ich dôchodkový vek vyšší ako 65 rokov. Mnohé idú ešte ďalej a počítajú s postupným nárastom tejto hranice na 67 a viac rokov, či už je to Dánsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Taliansko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, ale aj Chorvátsko.

„Hlavnými časťami penzijných reforiem v uplynulých rokoch bolo zvyšovanie dôchodkového veku, sprísňovanie podmienok na priznanie dôchodku a obmedzovanie možnosti predčasnej penzie,“ uvádza správa Európskej komisie The 2018 Pension Adequacy Report.

Už teraz je neskoro

Podľa mnohých expertov sa tento proces mal začať už dávno. Steve Webb, bývalý britský minister zodpovedný za dôchodkový systém, uvádza, že dnes už len chytáme mačku za chvost: „Vieme, že