Francúzsko, Grécko, Rumunsko a ďalšie európske krajiny akoby prevzali rovnaký plán: vláda zvýši vek odchodu do dôchodku a ľud vyjde do ulíc. Najčastejšie pod vedením odborárov. Prekvapením v tomto porovnaní môže byť, že Slovensko zvládlo pred šiestimi rokmi túto zmenu takmer nebadane. Pritom nešlo o malý nárast: zjednotením penzijného veku na 62 rokov ženy s viacerými deťmi musia pracovať takmer o desaťročie dlhšie než pred zmenou. Dlhé prechodné obdobie – dosiaľ sa neskončilo – zamedzilo prílišnému skoku pre tých, čo majú akurát pred penziou. Dôvodom zvyšovania penzijného veku je rast doby dožitia. Ľuďom sa penzie vyplácajú dlhšie obdobie než v minulosti, čo znamená vyššie štátne náklady. Ak v prvom pilieri chýbajú peniaze, je alternatívou niečo, čo tiež vyšle ľudí do ulíc: znižovanie priemerných penzií. Napríklad tým, že zásluhovosť nie je neobmedzená a platí len do určitej výšky platu. No aj tam treba postupovať opatrne: Česko napríklad dlhodobo skresávalo výpočet penzií pre príliš dobre zarábajúcich, no ústavný súd prednedávnom túto prax odmietol. Alternatívou by mohol byť paušálny dôchodok. Navrhuje ho česká ODS. Tento nápad v minulosti spomínali ako jedno z možných riešení ľudia z SaS a strany Most-Híd.
Členstvo v EÚ prináša slovenským firmám a občanom zásadné výhody
Pre slovenskú ekonomiku je integrácia do veľkých a stabilných celkov kľúčová