Kedy dorazia aj k nám

Podľa obžaloby si P. Bielik v januári 2004 vypýtal úplatok predstavujúci sumu päť miliónov korún od podnikateľa Pavla Kollára. Ten sa chystal stavať v bratislavskej Rači bytový komplex a protihodnotou za úplatok malo byť bezproblémové vybavenie všetkých potrebných povolení.

Podnikateľ sa obrátil na políciu, ktorá získala súhlas súdu na odpočúvanie telefonátov medzi ním a starostovým sprostredkovateľom. P. Bielik sa aj so sprostredkovateľom dostali pred Špeciálny súd. Ten v januári 2007 odsúdil račianskeho starostu za korupciu na päťročné väzenie a zakázal mu vykonávať funkciu verejného činiteľa počas siedmich rokov.

„Ukazuje sa, že polícia nemala problém stíhať funkcionára z tej istej strany, ako bol minister vnútra. Dovtedy nič také nebolo možné," vyhlásil vtedy Vladimír Palko, ktorý bol v čase vyšetrovania prípadu ministrom vnútra za kresťanských demokratov.

Najvyšší súd zasahuje

Račiansky starosta sa však proti rozsudku odvolal na Najvyšší súd. Ten P. Bielikovi na neverejnom zasadnutí zrušil trest a vec vrátil na Špeciálny súd. Scenár sa ešte raz zopakoval " Špeciálny súd začiatkom roku 2009 opäť vymeral P. Bielikovi päť rokov natvrdo, na Najvyššom súde však obžaloba znovu nepochodila.

Nakoniec bol v septembri 2010 definitívne oslobodený spod obžaloby. Najvyšší súd nenašiel jasný dôkaz, že si bývalý krajský šéf KDH v Bratislave úplatok vypýtal. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák, ktorý zastupoval obžalobu pred súdom, si dodnes myslí, že Najvyšší súd svoje rozhodnutie dostatočne nezdôvodnil. No tvrdí tiež, že keby mal dnes túto kauzu na starosti, zvažoval by, či vôbec podá obžalobu. Dôvod? Pochybenia polície.

Možnosť, že P. Bielik pôjde sedieť, sa zmenšila ešte predtým, než si vypočul obžalobu. Z polície s vysokou pravdepodobnosťou unikla informácia o odpočúvaní a račiansky starosta sa na dohodnuté miesto, kde si mal prevziať úplatok, nedostavil. Polícia tiež stratila nahrávky z odpočúvania, čo vtedajší policajný viceprezident Jaroslav Spišiak zdôvodnil technickou poruchou v systéme. To všetko hralo obhajobe do karát. Vylúčiť nemožno, že vplyv na rozhodnutie Najvyššieho súdu mala aj politika. Šéfa aj podpredsedu Najvyššieho súdu navrhuje Súdna rada, ktorej viac ako polovicu členov vyberajú politici a nie sudcovia. A ako sa pred poldruha rokom vyjadril Daniel Lipšic (NOVA), neraz mal ešte počas pôsobenia v KDH dojem, že medzi politikmi naľavo aj napravo panovala tichá dohoda v zmysle: máme za ušami, budeme si v médiách nadávať, ale do väzenia sa posielať nebudeme.