Keď zastavený projekt stíhačky naštartuje technologický boom

Podľa posledného hodnotenia Bloomberg Innovation Index je Izrael „až“ jedenástou najinovatívnejšou krajinou na svete. Keď sa však bližšie pozrieme na tri zo siedmich faktorov, ktoré v hodnotení rozhodujú, zistíme, že nikde inde na svete nie je taká vysoká koncentrácia výskumných pracovníkov ani také vysoké investície do výskumu a vývoja oproti hrubému domácemu produktu. A v počte hi-tech firiem sa pred Izrael dostalo len šesť, ale niekoľkonásobne väčších ekonomík.

Sústredenosť výskumu a vývoja je základom jeho DNA. Po odpoveď, prečo je to tak, sa treba preniesť časom až na koniec šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Nechcení otcovia vývoja

V tom období mala krajina za sebou viac ako 20 rokov bojkotu zo strany krajín Arabskej ligy, ktoré prestali s Izraelom obchodovať. Arabské krajiny svoj bojkot postupne rozšírili aj na tretie krajiny, ktoré s Izraelom naďalej obchodovali a nútili ich vzdať sa kontaktov na židovský štát. Krajine sa napríklad vyhýbali takmer všetky japonské automobilky alebo niektoré letecké spoločnosti. Výsledkom bola izolácia, ktorá prekračovala hranice regiónu.

Bod zlomu nastal, keď v roku 1967 francúzsky prezident Charles de Gaulle odmietol Izraelu dodať zbrane krátko pred šesťdňovou vojnou s Egyptom, Sýriou a Jordánskom. Francúzsko bolo dlhodobým a kľúčovým dodávateľom zbraní a v kombinácii s načasovaním bola táto strata o to citeľnejšia.

Hoci pozíciu Francúzov postupne prevzali USA, táto lekcia o závislosti či nezávislosti neostala bez reakcie a krajina začala pracovať na vývoji a výrobe vlastných zbraní. „Existujú dvaja skutoční otcovia izraelského hi-tech priemyslu. Arabský bojkot a Charles de Gaulle. Tie nás donútili postaviť si vlastný priemysel,“ hovorí Yossi Vardi, izraelský start-up podnikateľ a investor, v knihe Start-up Nation.

Talenty ako vedľajší produkt

Ako autori Start-up Nation ďalej rozoberajú, Izrael začal vyvíjať vlastný tank Merkava, ktorý bol dokončený v roku 1978, a stíhačku Kfir. Tá po prvýkrát vzlietla v roku 1973. Najambicióznejší projekt však prišiel s vývojom stíhačky Lavi, na ktorom sa podieľali aj USA a ich cieľom bolo vyvinúť jedny z najlepších bojových lietadiel na svete.

V roku 1986 prvé lietadlá vzlietli na testovací let, aby v druhej polovici roku 1987 bol celý projekt zastavený. Dlhé roky potom ostávali reakcie naň kontroverzné. Jeden tábor tvrdil, že od samého začiatku išlo o politikmi živenú „čiernu dieru“, druhý považoval nedokončenie lietadla za premrhanú šancu, keďže podobný stroj by bol vhodný na nasadenie už v roku 1991 vo vojne proti Iraku.

Napriek zlyhaniu priniesol tento projekt veľa pozitív. Izrael sa zaradil medzi pár krajín, ktoré vypustili pozorovacie satelity na obežnú dráhu Zeme, čo by bez programu Lavi nešlo. Investované miliardy povzniesli znalosť avioniky na kvalitatívne inú úroveň, čo pomohlo naštartovať hi-tech boom, ktorý nasledoval. Keď sa program zastavil, tak 1500 vývojárov ostalo bez práce, obrovský talent bol zrazu uvoľnený pre potreby trhovej ekonomiky.

Existoval však ešte jeden silný vplyv. Od konca šesťdesiatych rokov bol štátom podporovaný aj výskum a vývoj v súkromných spoločnostiach, nielen štátne a univerzitné vývojové centrá. Medzi rokmi 1969 a 1987 investície do priemyselného výskumu a vývoja rástli v priemere o 14 percent ročne a hi-tech export za rovnaké obdobie narástol z necelej pol miliardy dolárov na 3,3 miliardy, uvádza vo svojej štúdii Manuel Trajtenberg z telavivskej univerzity.

Zdroj: Profimedia.cz

V tom čase sa začali v Izraeli udomácňovať výskumno-vývojové centrá predovšetkým amerických firiem. Z izraelského Intelu, ktorý bol jednou z prvých firiem, sa postupne stal najväčší súkromný zamestnávateľ v krajine. IBM, 3M, Microsoft, Cisco, Dell, EMC, General Electric či Samsung, Lenovo, Sony alebo Siemens, ktoré sa doteraz pripojili k firmám s R&D centrami, v Izraeli oceňujú aj veľmi špecifické prostredie pre výskum a vývoj v krajine.

Úprimnosť bez obalu

Vplyv armády v spoločnosti sa prelína všetkým. Podobne ako sa deti snažia venovať viac času štúdiu predmetov alebo takým záujmom, ktoré by im pomohli presadiť sa pri prijímacích pohovoroch na univerzitu, v Izraeli idú s podobným zámerom, aby o nich mali záujem elitné jednotky armády pri povinnej vojenskej službe.

Neskôr aj zamestnávatelia zisťujú, kde uchádzač o prácu slúžil, prípadne zadávajú inzeráty s požiadavkou na absolventov z konkrétnej vojenskej jednotky. Žiadaní sú napríklad ľudia, ktorí slúžili v