Napriek tomu dnes umelecký svet výrazne žije umelou inteligenciou, strojovým učením a Big Data. Presadenie nových prúdov však bude závisieť od toho, či budeme ochotní ich prijať.

Originalita je komodita

Google je sviňa. V hlave vám skrsne idea, čeknete webový prehliadač, zistíte, že to už existuje, zahrešíte, plán ide do koša a všetko sa začína odznova. Tento postup dobre poznajú aj umelci. Nie je nič frustrujúcejšie, ako zistiť, že niekto už robí to isté, čo vy. Otázka teda je, či v ére Googlu a globálnej konkurencie je vôbec možné byť originálny. Riešenie by mohlo byť, že by ste vedeli, čo už existuje, a unikátnou kombináciou vytvorili niečo, čo tu ešte nebolo. Že to znie nemožne?

„Som kódový umelec,“ tvrdí o sebe Mario Klingemann. „Používam kódy a algoritmy na tvorbu vecí, ktoré vyzerajú zaujímavo a môžu byť považované za umenie,“ vysvetľuje technologický nadšenec, ktorý už zovňajškom pripomína viac programátora než umelca hedonistu.

Jeho odpoveď na dilemu s originalitou nesie meno Ernst. Ide o softvérový nástroj, názvom odkazujúci na umelca Maxa Ernsta, ktorý sa do dejín zapísal aj svojimi surrealistickými kolážami. Zatiaľ čo avantgardista prácne komponoval diela z výstrižkov z novín či katalógov, M. Klingemannovi stačí nakŕmiť svoj „generatívny kolážový stroj“ obrázkami z internetových archívov a nechať ho kombinovať. Úloha „umelca“ tu spočíva v tom, že a) naprogramuje inteligentný softvér, ktorý sa naučí rozoznávať rôzne tvary a vhodne ich kombinovať, a b) vyberie a finálne upraví esteticky zaujímavú kompozíciu. V čase, keď sa za tvorbu nového považuje kreatívna kombinácia už existujúcich prvkov, ide v zásade o legitímny prístup. Náskok kódového umelca pred klasickým autorom, ktorý pri hľadaní motívu nervózne ohrýza štetce, je zjavný. O tom, ako inteligentné stroje dokážu produkovať umenie, príde M. Klingemann porozprávať na bratislavskú konferenciu Sensorium koncom apríla.

Stroj ako umelec

Kto by sa strojovým kolážovaním necítil úplne obslúžený a žiadalo by sa mu viac umeleckej abstraktnosti, pre neho je tu DeepDream. Projekt z dielne Googlu taktiež vychádza zo schopnosti múdreho softvéru rozoznávať prvky a tvary v obrázkoch. Vtip je v tom, že DeepDream dokáže – povedzme v kope mračien – identifikovať aj obrysy, ktoré človek neregistruje alebo si ich nevšimne. Tie potom stačí vizuálne zvýrazniť a dostaneme psychedelické kompozície, pripomínajúce snové obrazy v hlbokom spánku.

Diela tohto typu má v portfóliu Memo Akten. Tvorca pôvodom z Istanbulu je jedným z autorov, ktorí boli zastúpení na minuloročnej prvej predajnej výstave diel vytvorených pomocou DeepDreamu v San Franciscu. Práce M. Aktena, ktoré pripomínajú futuristické tajomno tvorcu estetiky filmu Votrelec H. R. Gigera, vyvolali najväčší záujem. Ceny jeho diel sa vyšplhali až na osemtisíc dolárov. Ukázalo sa teda, že artificiálne umenie so sebou prináša aj trhový potenciál.

To, kam by nasadenie strojového učenia v rámci umenia malo ďalej smerovať, naznačuje novší projekt Google Brain tímu s názvom Magenta. Nejde tu už len o rozoznávanie obrázkov, ich kombinovanie či mutovanie. Myšlienka tu je, že ak cez inteligentný softvér preosejete celé dejiny umenia, stroj sa naučí, čo umenie je, ako sa tvorí, akými prešlo štýlmi či fázami a v neposlednom rade aj to, čo sa ľuďom páči. Takto vytrénovanému systému potom stačí zadať niekoľko vstupných prvkov a pod dohľadom umelca kódera si počkať na výsledok.

Keď umenie zoberú do rúk stroje

Run, Hipster, Run! - výtvor kolážového stroja Maria Klingemanna. Zdroj: Mario Klingermann

Silikónová kreativita

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa