Keď svetoví hráči šrotovali stroje, rozhodol sa ovládnuť trh s vinylmi

Stojíte na výslní českého biznisu, okrem mnohých ocenení ste vlani získali titul EY Podnikateľ roka. Čomu pripisujete tento úspech – nostalgii alebo vášmu vizionárstvu?

Ani jednému. Pravda však je, že sa nám podarilo udržať výrobu vinylových platní aj v najhorších časoch. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov dosahovala ich produkcia ročne 14 miliónov kusov, po nástupe CD nosičov okolo roku 1994 spadla na 350-tisíc. Veľké firmy s platňami končili, no nejaký malý trh vo svete zostal a my sme sa ho rozhodli ovládnuť. Nechcel som nechať fabriku s bohatou tradíciou padnúť, veď prvú vinylovú platňu sme tu vyrobili v roku 1951. Mnohých zamestnancov som osobne poznal, pracovali tu celé rodinné generácie. Kam by išli?

Gramoplatne nie sú žiadnou nostalgiou staršej generácie, hnacím motorom sú tínedžeri a mladí ľudia

Ako ste sa stali najväčším výrobcom vinylových platní na svete?

Často ma chvália ako veľkého vizionára, no nik nevidí dvadsať rokov dopredu. Postupovali sme krok za krokom. Okolo roku 2005 som videl, že vinyl rastie, každý rok o desať percent, hoci z veľmi nízkeho základu. Napadlo mi, že ak tento trend bude pokračovať, časom v lisovni narazíme na kapacitné limity. Preto som zadal našim technikom, aby vypracovali konštrukciu prototypu, ktorý by v budúcnosti mohol poslúžiť na prípadnú výrobu nových strojov.

Vyrábate si vlastné stroje?

Ten prototyp sa príliš nevydaril, išiel do šrotu a výkresy do trezoru. Ale v roku 2012 sa už objavila nevyhnutnosť rozširovať kapacity. Chyby sme vyriešili a zatiaľ sme jediní na svete, kto je schopný vyrábať nové stroje. Robíme ich len pre svoju potrebu, nie na predaj. Staršie a nové stroje majú dnes prakticky rovnaké zastúpenie, pričom tie pôvodné slúžia už vyše 45 rokov. Ostatní výrobcovia ich zošrotovali, my sme podstatnú časť zachovali v prevádzke. Aj to nám umožnilo stať sa svetovým lídrom.

Zdeněk Pelc (65)

Zdroj: Tomáš Novák

Absolvent VŠE v Prahe nastúpil v roku 1983 ako riaditeľ do GZ Media (predtým Gramofónové závody) a firmu viedol do júla roku 2013. Od roku 1993 je aj predseda predstavenstva spoločnosti. V rokoch 2000 až 2002 absolvoval v Bostone štúdium na Harvard Business School pre riaditeľov a majiteľov firiem. Majiteľom GZ Media je od roku 2006. V Česku získal ocenenia Manažér roka 2000 a EY podnikateľ roka 2015. Zdeňek Pelc vystúpi na TREND konferencii Top manažment 2016, ktorá bude 8. novembra v Bratislave.

V Loděnici ste však začali na konci osemdesiatych rokov vyrábať aj CD a DVD nosiče. Pôvodne malo ísť o rozprávkový biznis.

V tom období sme boli jediným podnikom vo vtedajšom socialistickom tábore, ktorý zvládol výrobu CD. Plánovala sa vtedy kapacita 3,6 milióna kusov, neskôr to vyletelo k 150 miliónom ročne. Lenže ani konkurencia nespala, ponuka sa ohromne rozšírila a biznis, spočiatku naozaj rozprávkový, išiel dolu z hľadiska marží. Riešili sme to podobne ako ostatné firmy – zdvíhali kapacity, aby sme rozriedili fixné náklady. Ale v roku 2005 som dospel k názoru, že to nemá zmysel, a ďalšie rozširovanie výroby som zarazil.

Už vtedy ste verili zvyšujúcemu sa záujmu o klasický vinyl?

Nielen to. Povedali sme si, že sústreďovať sa budeme len na pridanú hodnotu. Nemá zmysel investovať do masových sérií, ktoré sa raz bez problémov zautomatizujú. Najskôr sme sa pozreli na veci okolo CD a DVD. Nakupovali sme napríklad kvantá tlačovín a obalov, preto sme vybudovali vlastnú polygrafickú kapacitu. S novou technológiou sme začínali úplne od nuly a nebolo to jednoduché. No keď sme prekročili prah a začal sa rozvoj, povedali sme si, že nemusíme vyrábať obaly len pre hudbu a film. Teraz robíme pre francúzsky kozmetický priemysel či luxusné obaly pre škótske whisky. Polovica výroby je spojená s hudbou, zvyšok už smeruje inam.

Všetci, čo zostali pri CD alebo DVD, už buď neexistujú, alebo živoria. My máme dvetisíc zamestnancov a stále rastieme.

CD a DVD ešte vyrábate?

Áno, ale posledných štyri-päť rokov produkcia klesá medziročne o štyridsať aj päťdesiat percent. Na kusy je to s vinylovými platňami dnes takmer vyrovnané, no tie sú z hľadiska pridanej hodnoty finančne úplne inde. Všetci, čo zostali pri CD alebo DVD, už buď neexistujú, alebo živoria. My máme dvetisíc zamestnancov a stále rastieme. V závode v Loděnici v tomto roku vyrobíme 25 miliónov vinylových platní. Kúpili sme tiež konkurenčnú firmu v Spojených štátoch a ďalšiu staviame na zelenej lúke v Kanade neďaleko Toronta. Ak prirátame aj výrobu v zámorí, siahneme v tomto roku na tridsať miliónov kusov.

Koľko platní sa vyrobí vo svete?

To nik presne nevie, ale náš odhad je okolo sto až stodesať miliónov kusov.

Akým spôsobom manažujete investície v zahraničí?

Mám vo firme partnera, Američana Shawna Johnsona, ktorý je tu so mnou od roku 1998. V Spojených štátoch trávi väčšinu roka a má na starosti obe naše americké firmy. Vždy hľadáme miestneho partnera, lebo si neviem predstaviť, ako by sme investície riadili z Loděnice.

Zdroj: Maňo Štrauch

Ázia vás neláka?

Určite áno, ale naše kapacity v rozvojovej oblasti sú pomerne obmedzené. Nemáme silu robiť odrazu štyri projekty v zahraničí. Chceme teraz dotiahnuť rozrobené akcie v zámorí, aby fungovali a neprerábali. Ázia príde na rad na budúci rok. Inak, v Hongkongu už skúsenosť máme, boli sme skoro pred podpisom zmluvy. Nenašli sme však vhodnú prízemnú výrobnú halu a aj mzdové požiadavky boli oveľa vyššie ako v Spojených štátoch amerických. Spočiatku by investícia možno finančne vychádzala, no keby sa objavila konkurencia a stlačila ceny dolu, výroba by určite krachla. Takže sme sa poučili: Ázia áno, ale nie Hongkong.

A Rusko?

Tam nerobíme skoro nič. V minulosti sme sa v Rusku popálili, zostali nám len neriešiteľné pohľadávky a pre nás je to stále divné prostredie.

O výrobe gramofónov ste neuvažovali?