Keď sú migranti skôr príležitosť ako hrozba

Kým domáce obyvateľstvo nezadržateľne starne, štát by mohol priťahovať kvalifikovaných migrantov a zlepšovať tak výber daní a odvodov. Vláda v tom čase dokonca spúšťala pilotný projekt riadenej migrácie, zameraný presne na takýto druh ľudí. Nikdy sa nezačal realizovať.

V súčasnosti podobne argumentuje Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podľa neho však Slovensko musí počítať s tým, že podobný zámer – vylepšiť si demografický profil – budú mať všetky krajiny EÚ. Prvotným cieľom migrantov preto budú Nemecko či Francúzsko. Slovensko sa podľa neho bude musieť uspokojiť s „druhou triedou“ migrantov, Rumunsko či Bulharsko na tom budú ešte horšie.

Úplne na chvoste

Napriek tomu, že debata je na stole už najmenej desaťročie, Slovensko má hlavný problém s vlastnou procesnou nepripravenosťou na akúkoľvek, aj malú vlnku migrácie z krajín mimo EÚ. V indexe Mipex, ktorý porovnáva schopnosti európskych krajín integrovať migrantov do väčšinovej spoločnosti, patrí Slovensku 34. priečka z 38 porovnávaných krajín.

Pod ním sú ešte silne protirusky nastavené Lotyšsko a Litva a úplne na konci Cyprus s Tureckom, pričom to ani nie je členom EÚ. Vysoko nad sú zas všetky krajiny V4. Za celý čas existencie udelilo Slovensko dovedna len mierne nad šesťsto azylov.

Azylant má na Slovensku napríklad mimoriadne komplikované zaradenie sa na trh práce či získavanie sociálnej podpory. Nemôže pracovať vo verejnej správe ani vo vybraných regulovaných profesiách, napríklad ako právnik. Takmer v celej EÚ už takéto obmedzenia pre migrantov z tretích krajín neplatia.

Ak má slovenský azylant rodinu, tá má podľa slovenských regulí problém za ním prísť a takisto začať pracovať. Smolu majú migranti, aj keby sa chceli stať SZČO, štát im kladie do cesty veľké prekážky. Pritom dokážu byť napriek kultúrnym odlišnostiam úspešnými podnikateľmi.

V. Baláž ako príklad uvádza životaschopnú vietnamskú menšinu. Opakom je v tomto prípade rómska menšina – napriek znalosti jazyka aj miestnych špecifík sa týchto „vnútorných utečencov“ štátu nedarí zaradiť do väčšinovej spoločnosti.

Ak azylanti tortúru získavania pracovných povolení zvládnu, štát nakoniec ich pracovné miesta chráni rovnako ako tie domáce. Horšie podmienky na získavanie práce v rámci EÚ má pre imigrantov už len Cyprus.

Barcelonské Centrum medzinárodných záležitostí, ktoré index Mipex s podporou Európskej komisie zostavuje, lakonicky konštatuje, že reálnu migráciu na Slovensko dlhodobo obmedzujú aj „striedajúce sa ľavicovo-nacionalistické koalície“, ktoré nie sú prišelcom naklonené. Aj preto je na Slovensku prijatá len minimálna legislatíva zaoberajúca sa utečencami – a aj tá patrí len do minima požadovaného od člena EÚ.

Migrácia pomáha...

Takmer polovica oslovených manažérov v prieskume TREND Barometer si myslí, že utečenci ohrozujú ekonomiku Európskej únie. Migrácia pracovných síl cez hranice však podľa ekonomického výskumu celkovo pomáha. Tak krajinám, odkiaľ ľudia odchádzajú, ako aj štátom, kam prichádzajú.

Štátom pôvodu pomáhajú emigranti napríklad formou takzvaných remitencií, teda posielaním peňazí späť domov, ale aj zvyšovaním ceny práce v pôvodnej krajine vďaka nižšej ponuke pracovnej sily. V niektorých krajinách remitencie dosahujú aj viac ako pätinu HDP. Emigranti zasa často pomáhajú rozvíjať biznis so svojou krajinou pôvodu, dokonca sa aj neskôr vracajú do vlasti.

Mnohí ekonómovia preto na príklade krajín ako Ghana, Fidži alebo Rumunsko nepotvrdzujú tradičnú predstavu o škodlivých dôsledkoch „odlevu mozgov“ (brain drain), napísal pred časom britský Economist.