Ak sa takýto človek dostane na ministerstvo, ukazuje to, že vláde na slovenskom školstve absolútne nezáleží.
Pán Machala, našťastie, nie je učiteľom, pretože ak učiteľ svojim žiakom podáva konšpiračné teórie, vytvára tým živnú pôdu pre rast extrémizmu. My mladí ľudia v čase, keď sme dennodenne vystavení obrovskému množstvu informácií, máme pri komplikovaných témach tendenciu uveriť jednoduchým, uveriteľným riešeniam – konšpiračným teóriám.
Denník N prednedávnom vydal príručku kritického myslenia, ktorú rozosielal do škôl. Myslím si, že je to výborný prvý krok, lebo na rozdiel od brannej výchovy by mal byť práve predmet sústreďujúci sa na rozvoj kritického myslenia pevnou súčasťou škôl. Študenti by mali vedieť prehodnotiť každý zdroj, z ktorého čerpajú informácie.
Školské hodiny, ktoré sa venujú rozvíjaniu kritického myslenia, nie sú ničím novým. Na zahraničných školách môžete nájsť rôzne spôsoby, ako takýto predmet vyučovať. Existuje množstvo techník na prehodnocovanie stránok, napríklad R.A.V.E.N. Tento akronym písaný v angličtine je skratkou piatich slov. R znamená reputation, A autorship, V vested interest, E expertise a N neutrality.
Technika R.A.V.E.N. sa uplatňuje napríklad na skúmanie webov a článkov. Zameriava sa na všeobecné hodnotenie: čo o stránke hovoria ľudia a špecialisti na odbor, ktorému sa venuje (historici, vedci...), kto píše daný článok, čo všetko o ňom vieme zistiť, či je stránka finančne podporovaná, a ak áno, z akého zdroja, či za stránkou/článkom stoja experti a či si zachováva neutralitu alebo čitateľa/prijímateľa informácií zvádza na jednu alebo druhú stranu. V tejto technike som zatiaľ ešte nováčik, a preto, keď som ju prvýkrát aplikovala, zistenie všetkých bodov mi trvalo hodinu a pol. Predstava, že to niekto zvládne v priebehu niekoľkých minút, je pre mňa vzrušujúca.
Nielen povinným predmetom zameraným na kritické myslenie sa môžeme posunúť dopredu. Na akejkoľvek hodine si ho môžeme trénovať, napríklad tým, že sa prestaneme báť a začneme uvažovať, vlastné myšlienky nahlas prezentovať, dovolíme si nesúhlasiť, pochybovať a naberieme odvahu pýtať sa.
Bohužiaľ, takéto niečo sa ľahšie povie, ako spraví. Prejavenie vlastného názoru, ktorý je opačný, než názor vyučujúceho (samozrejme, neplatí to pri každom učiteľovi), sa rovná drzosti. Učiteľ to okamžite považuje za podrýpavanie autority a začne sa brániť. Bežne sa podobné situácie končia trestom po škole, poznámkou v žiackej knižke, zavolaním za dvere.
Prečo by sa mal teda študent ozývať? Riskuje tým predsa, že si naňho učiteľ sadne, bude počas hodín šikanovaný, dostane samé zlé známky a rodičia budú nahnevaní. Je ľahšie zostať ticho ako myška, len aby bolo všetko v poriadku.
Už na prvých hodinách v mojej novej škole LEAF Academy prišiel ku mne azda každý učiteľ a spýtal sa ma, prečo sa, keď niečomu nerozumiem, bojím opýtať. Ťažko to vysvetliť. Napriek tomu, že som sa predchádzajúce dva roky na gymnáziu ozývala čoraz viac a viac, naďalej mám čo zlepšovať.
Keď sa pozerám okolo seba, vidím mladých ľudí s obrovským potenciálom. Preto by som sa rada spýtala: je toto cieľ nášho školstva? Vychovať hanblivých ľudí, ktorí budú robiť iba to, čo sa im povie?
Valentína Sedileková, LEAF Academy, Bratislava
