Keď štát netuší, čo vlastní, prichádza o milióny

Je nepochybné, že tento stav vyhovuje vládnej moci bez ohľadu na stranícke tričko a nie je vôľa ho zmeniť. Centrálna evidencia majetku, ktorú umožnil zákon z roku 2014, čiastočne zlepšila tento stav, ale je to skôr karikatúra reálnych potrieb. Nielenže je neúplná, ale tie najdôležitejšie údaje na posúdenie kľúčových výkonnostných ukazovateľov a optimalizáciu celej realitnej siete v nej chýbajú.

Česi sú v tomto smere už ďalej, a to vďaka zriadeniu Úradu pre zastupovanie štátu v majetkových veciach. Ten vďaka tlaku na štátne úrady dokázal len za rok dosiahnuť úsporu na komerčných nájmoch pre úrady takmer 78 miliónov českých korún a celkovo mal v rokoch 2014 – 2016 pomôcť štátu ušetriť 525 miliónov českých korún.

Lacno predať, draho kúpiť

Je to klasický scenár – úradníci vyhlásia budovu za nadbytočnú a následne ju predajú za zlomok pôvodne odhadovanej ceny. Onedlho sa však zázračne nájde kupec, ktorý už novému súkromnému vlastníkovi obratom zaplatí oveľa viac.

Túto prax kritizuje aj Národný kontrolný úrad (NKÚ). „Naše skúsenosti so štátnymi inštitúciami pri nakladaní s prebytočným majetkom sú skôr negatívne. Máme podozrenie na špekulatívny prístup,“ uvádza hovorca NKÚ Marek Papajčík.

Nejde však len o nadbytočné budovy. Typickým príkladom je realitný biznis Roberta Kaliňáka, keď v roku 2017 ešte ako minister vnútra