Úlohu vlády v ekonomike zjednodušene opisuje známa múdrosť z Ďalekého východu: je lepšie učiť ľudí narábať s udicou, ako im dávať donekonečna ryby. Totálne ju však neguje čerstvý nápad kabinetu presunúť peniaze z eurofondov z vedy na aktivačné práce. Signalizuje, že vláda hľadá rýchlo akúkoľvek prácu namiesto toho, aby vytvárala všeobecne výhodné podmienky na zamestnávanie.
Kabinet Roberta Fica akoby v ekonomike začínal strácať nervy. Najskôr sa zľakol, že nebude mať v rozdeľovacej kompetencii dosť peňazí. Ešte aj v stave nastávajúcej fiškálnej núdze siahol na zvyšovanie daní a zároveň nákladov práce. Teraz sa ešte viac ľaká nezamestnanosti. Firmy nielen podľa ankiet a rebríčkov, ale najmä podľa reálnej aktivity nehoria chuťou rozširovať sa a zamestnávať viac ľudí. Časy, keď bolo Slovensko dobrou adresou na investovanie, sú pre neriešené slabiny podnikateľského prostredia a pridávanie nových bremien minulosťou. Situáciu nezlepšuje ani Európska únia, ktorá sa občas správa, akoby bol priemysel oslíkom, z ktorého vždy podľa potreby vytrasie peniaze na svoje nákladné politické projekty.
Pre to všetko slovenská vláda zúfalo potrebuje ukazovať, ako prináša alebo zachraňuje pracovné miesta. Strategickým riadením štátu jej to nejde. Preto sa čoraz viac púšťa do vyvažovania slabín prostredia peniazmi. R. Fico v obave z odchodu amerických oceliarov z Košíc veľmi rýchlo poopravil výroky typu „nabalili sa a odchádzajú“ a ponúkol kompenzácie. Pri Continentali skúša vzbudiť dojem, že vysokými stimulmi bojuje o príchod investora do Púchova. Lenže Nemci sú na Slovensku pol druha dekády. So zrozumiteľnou hrozbou „podporte, lebo hrozí odchod“ sa už ozvalo aj Mondi SCP z Ružomberka a inkasovalo. Tieto žiadosti budú pribúdať omnoho rýchlejšie ako firmy, ktoré si zvolia Slovensko za novú výhodnú lokalitu pre svoj biznis.
Lenže vláda na masívne „ospravedlnenky“ neprívetivého podnikateľského prostredia v skutočnosti nemá peniaze. Nemá ich pre stovky a tisíce malých a stredných podnikov, ktoré by si podporu takisto zaslúžili, pretože tieto firmy sú skutočnou bázou ekonomiky. A žiadnu pomoc nikdy nedostali.
Vládna selektívna podpora vybraných subjektov nie je iba taká nevinná hra na pekných. Pracovné miesta u veľkých zamestnávateľov dotujú daňoví poplatníci –ľudia aj firmy. Aj tí, ktorí z nich nebudú mať úžitok v podobe pracovných miest. Naopak, ak vláda takto nahrádza investície do zlepšovania podnikateľského prostredia, omnoho viac ľudí zamestnanie napokon stratí.
Pre podnikateľov však z toho plynie prvá nádej v ére „istôt“. Ľudia možno tým skôr začnú premýšľať nad prísľubmi politických strán v čase, keď sa blížia voľby.
TREND sa téme budúcnosti U.S. Steelu v Košiciach venuje v rozhovore so šéfom fabriky Davidom Rintoulom a článku Čo vrátilo Američanom komfort.
