Keď má ústavný súd zmysel

Posledný politický väzeň, ktorý pred pádom starého režimu zomrel „vo výkone trestu“, bol český disident Pavel Wonka. Do väzenia sa dostal aj preto, lebo ako občan žiadal, aby režim rešpektoval vlastnú ústavu a zriadil Ústavný súd. V čase, keď sa ho disident Wonka dožadoval, mal súd už osemnásť rokov existovať. V Československej socialistickej republike nevznikol, lebo by komplikoval vtedajšiu „právnu“ tradíciu, v ktorej sa právo považovalo za výhradný nástroj štátu.

Pred štvrťstoročím obetoval disident život za inštitúciu, o ktorej sa v poslednom čase veľa hovorí nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku i Maďarsku. Po viac než dvoch desaťročiach už totiž všetci vieme, aké životne dôležité bývajú rozhodnutia ústavného súdu. Ale vie sa aj to, že sú medzi nimi aj také, pre ktoré by za súd nikto život nepoložil.