Keď má farmár čuch finančníka

Nehromží ani nad príliš nízkymi dotáciami ako mnoho iných farmárskych kolegov. Ani nepanikári, aj keď mlieko je pre jeho družstvo tým najväčším biznisom. Počas rozhovoru v jeho kancelárii oveľa viac pripomína striktného manažéra ako farmára. Nepomerne viac ako o štátnych podporách hovorí o hľadaní zákazníkov s lepšími cenami, vyhýbaní sa neplatičom či o investíciách do nových biznisov. Veď už aj teraz jeho družstvo má okrem farmárčenia aj dolomitový lom, bioplynovú stanicu či svojich stavbárov, ktorých posiela trebárs aj do blízkej celulózky Mondi SCP.

Pestrosť, pri ktorej vždy družstvo potiahne aspoň jeden jeho biznis, je ich hlavnou zbraňou. I keď na zvládnutie všetkého musí mať jeho šéf širší riadiaci kumšt.

Čo si pamätá, jeho podnik bol vždy v zisku a do mínusu sa dostal na rok-dva len tesne po páde socializmu, keď šokom z prechodu z riadeného na voľný trh prechádzala celá krajina. A treba ešte dopovedať, že zatiaľ čo podobné farmy, hospodáriace na zhruba 1 800 hektároch ako Ludrová, zamestnávajú štandardne najviac pár desiatok ľudí, jeho družstvo vďaka pestrosti výrob celú stovku. Z toho priamo farmárči len menšia polovica.

Nikdy nič iné

M. Štefček nikde inde ako na ludrovskom družstve nepracoval. Je s ním spätý už od detstva. Pochádza z obce Štiavničky, ktorá je v územnom zábere družstva. Pracovali na ňom už jeho obaja rodičia. „Vyrastal som na poli pri žatvách a nikdy som o žiadnej inej práci nerozmýšľal. Bavilo ma to už ako dieťa a baví ma to dodnes,“ hovorí.

Na družstvo nastúpil ešte za socializmu hneď po strednej poľnohospodárskej škole ako zootechnik jedného z jeho chovných dvorov. Už o pár rokov sa stal vedúcim celej jeho živočíšnej výroby. A popri práci získal na nitrianskej Vysokej škole poľnohospodárskej aj inžiniersky titul. Na čele družstva je od roku 2007. Prevzal ho práve pred ťažkými rokmi finančnej krízy a v čase, keď začali biznis s potravinami komplikovať čoraz častejšie cenové výkyvy.

Stavia na tom, že na výsledkoch družstva musí záležať nielen manažmentu, ale aj každému zamestnancovi. Preto sa spolupodielnikom družstva stáva aj každý nový zamestnanec. A to nie je úplne bežné. Iné družstvá majú svoju vlastnícku štruktúru uzavretejšiu.

„Chceme iba angažovaných pracovníkov. Nie aby chodili na členské schôdze len tak na rezeň,“ hovorí predseda s tým, že keď niekto odchádza pracovať inam, jeho podiel sa mu automaticky vyplatí. Doživotnými podielnikmi môžu zostať iba ľudia odchádzajúci do dôchodku.Dnes má preto družstvo až 180 podielnikov.

Zdroj: Ivan Fleischer

Len so špecialistami

Pestrosť podnikania je devízou farmy, no smutnejšie príbehy iných podobne zmýšľajúcich družstiev hovoria, že viac oblastí podnikania kladie vyššie nároky na riadenie. A často sa stáva, že keď je niečoho priveľa, napokon z toho mnohé vôbec nefunguje.

M. Štefček sa neúspechu vyhýba tým, že si na každý biznis hľadá