Keď je Slovák doma v Rakúsku

„V roku 2007 stál štvorcový meter okolo sto eur, dnes najmenej o osemdesiat eur viac,“ vraví. Dôvodom je silný dopyt Slovákov a projekty, ktoré sa v obci rozbehli za posledné tri-štyri roky. Niet divu. V Kittsee je prakticky všetko, čo treba na kvalitný život. Od lekára, obchodov, kostola až po lacnejší benzín, cyklotrasy, blízkosť lesa a možnosti kultúrne sa vyžiť. Dedinský ráz obce narúšajú len dravé projekty developerov, ktorí stavajú nielen domy, ale aj bytovky. Obývajú ich Slováci, ktorí sa však na chode dediny prakticky nezúčastňujú. V obci zväčša len prespia a do práce v Bratislave cestujú autami.

Nový začiatok

Do výmeny starostu trápila Kittsee najviac divoká zástavba. Po tom, čo bol odvolaný vtedajší starosta v predčasných voľbách pred troma rokmi, nastal akýsi reštart rozvoja dediny. H. Bakaljarová je členkou občianskeho združenia Liste Kittsee (LiKi), ktoré bojuje proti neuváženému predaju pozemkov a lobuje za skvalitnenie života a životného prostredia v dedine. „Raz za mesiac je v jednom z tunajších podnikov takzvaný okrúhly stôl. Cieľom je, aby ľudia diskutovali o rozvoji obce. A aby sa Slováci a Rakúšania navzájom spoznali,“ vysvetľuje.

Z analýzy, ktorú si obec nechala vypracovať, vyplýva, že ak by naďalej povoľovala bezhlavo predaj pozemkov, počet obyvateľov by sa v priebehu šiestich rokov zvýšil zo súčasných 2 600 na 10-tisíc. Už teraz materská škola praská vo švíkoch, zhruba 70 percent tvoria slovenské deti.

Výhody za Dunajom

Do pohraničnej dediny sa presťahoval v apríli 2011 aj PR konzultant Milan Kisztner. Mal na to tri dôvody: jeho manželka si našla prácu v nemocnici v Hainburgu. Rakúsko sa mu už dlhšie páčilo ako krajina, kde sa dodržiavajú zákony. A na uliciach je poriadok a okolo pekná príroda.

Svoj podiel na rozhodnutí zohrala aj výhodná cena nehnuteľností. Na porovnanie, v tom čase stál pozemok v Devínskej Novej Vsi pri fabrike Volkswagenu 300 eur za štvorcový meter. V Kittsee 125 eur. Na tejto rakúskej dedine oceňuje, že patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce obce v Rakúsku. Miestni poslanci a aktivisti bojujú za linku mestskej hromadnej dopravy, ktorá by spojila dedinu s Bratislavou. Taký projekt lepšej mobility cez MHD, aký vďaka autobusu číslo 901 úspešne funguje od roku 2007 v susednom Wolfsthale a Hainburgu. Tie sa pre Slovákov tiež stali vychytenými lokalitami.

Vydarený projekt

Práve Wolfsthal, ktorý je vzdialený päť minúť autom od Petržalky, je vzorom dobrej spolupráce s bratislavským magistrátom. Veľkú zásluhu na tom má jeho starosta Gerhard Schödinger. Rodený Rakúšan, ktorý si vzal za ženu Slovenku. Teraz žije vo Wolfsthale 250 Slovákov a on takmer všetkých osobne pozná. „Keď predávame obecné pozemky, dávame prednosť mladým rodinám s deťmi. Sú pre nás budúcnosť. Či vedia alebo nevedia po nemecky, na tom nezáleží. Máme skúsenosti, že sa učia veľmi rýchlo,“ tvrdí. Aj v tejto dedine zdvihol veľký dopyt po pozemkoch cenu nehnuteľností. „Kým v roku 2005 stál štvorcový meter 28 eur, pred rokom zhruba 140 eur, dnes sa predáva po 150 eur,“ pokračuje G. Schödinger.

Keď sa v roku 2005 stal starostom, zistil, že obec pomaly vymiera. Mladí ľudia húfne odchádzali za prácou do Viedne. Obecní poslanci boli zo začiatku proti tomu, aby sa tam Slováci vo veľkom sťahovali. Báli sa, že sa neprispôsobia rázu typickej dediny. Starosta na začiatku pokusne predal Slovákom 15 pozemkov a experiment sa osvedčil. Do vidieckeho systému zapadli. Do Wolfsthalu nechodili – ako v Kittsee – len prespávať. Hrajú v dychovke, chodia do kostola, nakupujú v miestnych potravinách. Niektorí sa stali dobrovoľnými hasičmi, deti navštevujú miestne školy. Slováci, pochopiteľne, pomáhajú aj rozpočtu obce. Čím viac obyvateľov, tým väčšie dotácie dostáva od kraja. Na jedného obyvateľa 700 až 800 eur ročne.

Lákavé rakúske čísla

Na presťahovanie do Rakúska lákajú Slovákov aj výhodné úroky a sociálny príspevok štátu. M. Kisztner kúpil najprv stavebný pozemok od miestnej realitnej agentúry a montovaný dom na kľúč od rakúskej firmy. „Hypotéku sme brali v Rakúsku, pretože v tom čase tam boli omnoho nižšie úroky, ktoré sa nám zatiaľ postupne ďalej znižovali. Z počiatočných 2,75 percenta na súčasných 2,25 percenta,“ hovorí pre TREND M. Kisztner.

K hypoúveru využili štátnu stavebnú pôžičku – takzvanú Wohnbauförderung s dĺžkou splácania 32 rokov. Ide o formu sociálnej pomoci štátu pri bývaní, ktorá ponúka výhodné úroky. Každá spolková krajina má na jej udelenie osobitné pravidlá. Napríklad kraj Burgenland jej poskytnutie podmieňoval tým, že dom musí byť nízkoenergetický a spĺňať presné pravidlá.

V závislosti od podmienok a plnenia kritérií môže byť výška stavebnej pôžičky od 18- do 40-tisíc eur. Ak má žiadateľ rodinu, tak na jedno dieťa je to ďalších 11-tisíc eur. Len štátna pôžička pokryje štvrtinu až tretinu nákladov na výstavbu domu. Ak človek nemá žiadnu nasporenú hotovosť, je štátna pôžička takmer nutná. Banky v Rakúsku poskytujú hypotéky len vo výške od 60 do 80 percent hodnoty nehnuteľností. Druhou možnosťou je menej výhodná hypotéka zo Slovenska. Kým napríklad ČSOB ju prefinancuje do výšky 85 percent, Slovenská sporiteľňa až do 100 percent založenej nehnuteľnosti. Ale tá musí byť na Slovensku.

Menej príťažlivé poplatky

Hoci sa zdá, že cena bytu či domu v Rakúsku je výhodná, netreba zabúdať na pomerne vysoké poplatky. „Tie skutočne nie sú zanedbateľné. Spolu tvoria zhruba 10 percent kúpnej ceny nehnuteľnosti,“ tvrdí pre TREND realitný maklér Peter Vaško z realitky D7 Immo, ktorá sa zameriava na nehnuteľnosti v rakúskom pohraničí. Napríklad trojizbový byt v Hainburgu s rozlohou 80 štvorcových metrov s pivnicou a parkovacím miestom stojí 110- až 125-tisíc eur. K tejto sume treba pripočítať poplatky vo výške zhruba 11- až 13-tisíc eur.

Rovnako ako na Slovensku, aj v Rakúsku musí stavbu domu odklepnúť stavebný úrad. „Nezáleží, či vám to bude stavať rakúska alebo slovenská firma, ale musí mať certifikáciu a, samozrejme, dom je ovplyvnený obmedzeniami obce,“ prízvukuje starosta Wolfsthalu G. Schödinger. Napríklad výškou (nemôže byť napríklad trojpodlažný), vzdialenosťou od cesty, ale aj celkovým vzhľadom.

Neplatí to vo všetkých obciach, niekde sú benevolentnejší. „Obmedzenia sa v mnohých dedinách týkajú len výšky, ale nie fasády domu,“ vysvetľuje P. Vaško. To je v prípade menších dedín na škodu, pretože na jednej ulici tak môžete nájsť klasický dom, drevenicu a ďalší sused býva v ultramodernom dome. Stavebné povolenia sú však jednoduchšie a ich vybavenie trvá približne týždeň.

Ako získať družstevný dom či byt?

Štefan Kysel, ktorý si prácu našiel vo Viedni, dal v roku 2010 prednosť družstevnému domu v Parndorfe. Základ je mať niečo našetrené. Zvyčajne ide o sumu od 30- až 60-tisíc eur. Vlastný vklad predstavuje akýsi depozit a dá sa v mnohých prípadoch zjednávať. Byt alebo dom sa po podpise zmluvy síce nedostane do vlastníctva nového obyvateľa, no Š. Kysel má prednostné právo ho po desiatich rokoch kúpiť.

Okrem toho platí za dom 600 eur mesačne. V tom je údržba, odvoz odpadu a v niektorých prípadoch aj kúrenie. V prípade družstevných bytov sú mesačné splátky nižšie – okolo 400 až 500 eur.

Ak dom stojí napríklad 250-tisíc eur a desať rokov v ňom nájomníci bývali, pri záujme o kúpu sa jeho cena zníži o spomínaných 30- až 60-tisíc eur. Klient zároveň dom splácal čiastočne aj v mesačných splátkach. „V mojom prípade zo 600 eur ide zhruba 200 eur na splácanie domu,“ vraví Š. Kysel. Každá obec má na to vlastný vzorec a závisí aj od ponuky a dopytu.

Silný dopyt zo Slovenska spôsobil, že obce v prípade družstevných bytov pri podpise zmluvy nenapíšu, za akú cenu bude môcť záujemca o desať rokov kúpiť dom alebo byt. Počkajú si na skutočnú trhovú hodnotu, teda riziko, ak budú ceny nehnuteľností v „jeho“ lokalite rásť, sa prenáša na kupujúceho.

V rakúskych lokalitách, kde je slabší dopyt po nehnuteľnostiach, sú obce v prípade družstevných nehnuteľností často nútené, aby sa s kupcom dohodli na fixnej cene, bez ohľadu na stav trhu o desať rokov.

A čo sa stane, ak človek nebude po desiatich rokoch mať záujem družstevný dom alebo byt kúpiť? Ak v ňom bude bývať aj ďalej, nič sa nemení. Platí rovnaké poplatky. V prípade, že sa bude chcieť odsťahovať, dostane depozit späť, ale len vo výške 90 percent. Za každý rok používania nehnuteľnosti sa znižuje o jedno percento. V prípade 30-tisícového depozitu by tak Š. Kysel po desiatich rokoch dostal naspäť len 27-tisíc eur.

Partner projektu TREND Focus Rakúsko 2014:

volksvagen.sk    mysmeseat.sk    audi.sk