Po symbolickom ukončení bohatej hráčskej kariéry znova na Slovensku, v bratislavskom Slovane, odišiel s rodinou žiť do Ameriky. Už rok sú však Šatanovci znova tu. Miro prijal ponuku stať sa generálnym manažérom slovenskej hokejovej reprezentácie a pridal sa tak k hnutiu osobností nášho hokeja, ktoré ho chcú zmeniť k lepšiemu. M. Šatan je však stále maximalista, a tak nehovorí iba o tom, čo sa už zmenilo k lepšiemu, ale aj čo hokeju a spoločnosti stále chýba.

Na majstrovstvách sveta naša reprezentácia síce nepostúpila do štvrťfinále, no zlepšila sa v defenzíve i v systéme hry. Mimoriadny výkon sme podali proti silnému Švédsku s množstvom hráčov z NHL. Mali Švédi iba slabší deň alebo už by sme mohli pravidelne konkurovať aj najlepším?

Na to, aby sme konkurovali najlepším na svete, musíme mať znova v NHL aspoň 25-30 hráčov, ako to bolo po prelome milénia, keď sme získali na svetových šampionátoch až tri zo štyroch našich medailí. Dnes sme reálne až v druhom slede svetového hokeja. Ale niekedy nám môže sadnúť zápas tak ako so Švédmi a vtedy naša hra znesie aj vyššie kritériá.

Návrat domov

Prečo ste vlastne prijali pozíciu generálneho manažéra reprezentácie, keď ste s vaším menom mohli v zámorí pracovať pre nejaký klub NHL ako manažér či skaut? Navyše ste sa s rodinou museli presťahovať z USA naspäť na Slovensko.

Asi všetci, čo sme dlhé roky reprezentovali náš hokej a budovali jeho značku, to dnes vidíme tak, že nám na ňom záleží a chceme pomôcť. Za posledný rok je pre mňa najpozitívnejšie zistenie, že mnohým tu na hokeji stále záleží. Viackrát ma ľudia z hokejového hnutia aj moji priatelia vyzývali, aby som sa do nášho hokeja aktívne zapojil a tak som tu. Po konci mojej hráčskej kariéry sme síce žili s manželkou i deťmi nejaké dva či tri roky v Spojených štátoch, ale tento posledný rok čo som prijal post manažéra reprezentácie, sme tu na Slovensku.

Keď je manažérom Tichý zabijak

Miroslav Šatan Zdroj: Maňo Štrauch

Manželka a deti tam asi už mali zázemie...

Sťahovanie je pre mňa asi jednoduchšie, keďže ako rodina máme vytvorene zázemie za morom aj na Slovensku. Deti navyše veľmi dobre zvládli prechod do školy i do nového kolektívu. Takže momentálne žijeme tu vďaka mojej práci pri reprezentácii. Teraz ideme do Ameriky len na prázdniny. Otočili sme to.

A ako to vnímate s odstupom času? Urobili ste dobre, že ste to prijali? Máte na to od zväzu všetko potrebné?

Cítim určite podporu vedenia zväzu. Ale zasa musím povedať aj to, že ozajstný reštart nášho hokeja si nevyžaduje iba zmenu fungovania jeho vrcholového zväzu. Pre pokrok v hokeji treba, aby aj rozhodujúci ľudia na klubovej úrovni v ňom boli ochotní vyskúšať nové veci z moderných svetových trendov. Nedá sa stále čakať, že nejakou náhodou tu zrazu budeme mať ďalšiu zlatú generáciu. Hokej je ako živý organizmus a vyvíja sa. Treba ho robiť inak, modernejšie. No my Slováci sme, bohužiaľ, na zmeny dosť citliví. Snažím sa nejaké veci meniť, inovovať náš hokej, ale teda nie je to jednoduché. Trebárs v apríli sme mali kongres zväzu a boli tam aj mnohé dobré návrhy na zlepšenie nášho mládežníckeho hokeja. A kluby, bohužiaľ, zahlasovali proti tomu. Práve u klúčových ľudí z klubov je ochota na zmeny dosť nízka. Aj preto sa potom nečudujme, že stagnujeme a dobehli nás krajiny, ktoré sme v minulosti málo rešpektovali.

Bez mládeže to nepôjde

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa