Viedenský obchodný dom Gerngross prvýkrát otvorili v roku 1879. Významná adresa na nákupnej triede Mariahilfer Straße odvtedy zažila množstvo prestavieb a jeden požiar. Výzor budovy sa koncom minulého storočia ustálil do architektonicky nezaujímavej podoby.
To bol dôvod, prečo sa majiteľ rozhodol pre prestavbu a vypísal architektonickú súťaž, ktorú vyhral ateliér Love Architecture z rakúskeho Grazu. Tým sa začal päťročný maratónsky príbeh, na ktorého prerozprávanie potreboval architekt Mark Jenewein predminulý týždeň pred bratislavskými študentmi celú hodinu. Zamotaná story poslúžila na ilustráciu toho, ako funguje architektúra v blízkom západnom zahraničí.
Nová vizáž viedenského nákupného domu Gerngross od Love Architecture.
Dlhé trate
Slovenskí architekti si sťažujú na to, že realizácie stavieb zdržiavajú rôzne prieťahy a že výsledok často nezodpovedá pôvodnému návrhu. „Rakúsko v tomto ohľade nie je žiadna výnimka,“ otvára rozhovor M. Jenewein z Love Architecture. A vracia sa k príkladu obchodného domu Gerngross: „Vyhrali sme súťaž, oslávili to a potom sa dva roky nedialo nič.“ Po vyhodnotení súťaže sa zmenilo vedenie investora, ktoré už nebolo naklonené prestavbe. Projekt ležal ladom až do ďalšej zmeny predstavenstva. To sa k prestavbe opäť postavilo kladne. Architekti boli znovu prizvaní k spolupráci, ale s tým, že návrh musia prepracovať. Po stovkách skíc a diskusií bol odklepnutý návrh, ktorý sa v priebehu deviatich mesiacov za plnej prevádzky obchodného domu realizoval.
Pri rekapitulácii päťročného procesu sa M. Jenewein už len smeje nad jednou z množstva komplikácií, ktoré stavbu zdržiavali. Žiadosť o postavenie žeriavu do bočnej ulice jeden úrad povolil s podmienkou, že sa tak musí udiať v noci. Ďalší žiadosť tiež odobril, no s dôvetkom, že žeriav sa nesmie stavať v nočných hodinách. Zladenie záujmov úradníkov si vyžiadalo tri týždne.
„Takéto prieťahy najrozličnejšieho druhu je nutné vopred zakalkulovať do procesu tvorby,“ vysvetľuje M. Jenewein. O tom, že sa trpezlivosť nakoniec vyplatila, svedčí minuloročné ocenenie Best Architects. A spokojný môže byť aj investor, pretože vynovený obchodný dom Gerngross dnes generuje o osem až desať percent vyšší obrat než pred architektonickým zásahom.
Vynovený interiér obchodného domu Gerngross na Mariahilfer Straße.
Dom obyvateľov
Ateliér Love Architecture založil M. Jenewein s dvomi spoločníkmi v roku 1998 a dnes v ňom pracuje dvadsaťpäť ľudí. Personálne zloženie štúdia priamo korešponduje so spôsobom jeho fungovania. Osadenstvo firmy sa priebežne delí na skupiny piatich až ôsmich architektov, pracujúcich súčasne na viacerých projektoch. Štúdio má samostatnú skupinu, ktorá sa venuje len riešeniam súťaží. Tie sú okrem priamych zadaní dôležitým zdrojom zákaziek. Ateliér sa zúčastňuje ročne na zhruba pätnástich súťažiach. Tretina z nich pripadá na riešenia v Rakúsku, druhá na Európu a posledná tretina na svet. Lokality zadaní siahajú od domáceho Grazu až po mrakodrap v Manile či multifunkčné centrum v africkej Ghane.
M. Jenewein tento proces označuje ako neustále pokúšanie sa všetkými možnými spôsobmi nájsť ľudí, ktorým sa páči, čo ateliér robí. Ideálne sa to podarilo napríklad pri projekte obytného domu Baufeld 10 v rozvíjajúcej sa hamburskej štvrti HafenCity.
Príťažlivosť súťaže posilňoval fakt, že nešlo o obyčajný developerský projekt. Samotní budúci vlastníci bytov totiž od začiatku aktívne vstupovali do podoby svojho bývania. Klienti združení do spoločenstva vlastníkov sami navrhli požadovanú štruktúru a veľkosť bytových jednotiek. Úlohou architektov bolo zladiť individuálne požiadavky do zaujímavého a funkčného celku. Zo súťaže vyšli víťazne Love Architecture, hoci zástupcovia mesta uprednostňovali vo finále iné riešenie. Za projekt ateliéru z Grazu sa však vehementne postavili samotní budúci obyvatelia, podľa ktorých najlepšie napĺňal ich predstavy. Bola to najmä presvetlenosť budovy a nasmerovanie výhľadu z balkónov do prístavu, ktorý križujú zaoceánske lode.
Obytný dom Baufeld 10 v hamburgskej 3tvrti HafenCity.
Viac než lekární
Súťaže sú jedna z hlavných tém, pri ktorých slovenskí architekti zalamujú rukami. Jednak ich je chronický nedostatok, a ak aj sú, tak nastavenými podmienkami nedokážu pritiahnuť najlepších architektov. Okrem toho sa súťaží predovšetkým o cenu, a nie o architektonickú kvalitu či výhľad na zhodnotenie kontextu stavby v budúcnosti.
M. Jenewein nedostatok súťaženia ako problém v Rakúsku nevidí. Krajina má v tomto smere rozvinutú kultúru a etablované ateliéry sú do tendrov priamo pozývané. Zároveň však platí, že zadania sa koncentrujú do infra- štruktúrne a ekonomicky silných regiónov, ktorým kraľuje Viedeň.
Prekážkou na ceste za zákazkou v Rakúsku nie je počet súťažných zadaní, ale veľká konkurencia medzi architektmi. „V Grazi s 240-tisíc obyvateľmi je vyše tristo architektonických štúdií. To je viac ako lekární. Každý osemstý obyvateľ Grazu má vlastný ateliér,“ hovorí M. Jenewein. V tejto situácii je prirodzené, že štúdiá sa automaticky orientujú aj na svet. Na domácej pôde to majú jednoduchšie známe značky.
Práve na základe predchádzajúcej spolupráce a referencií realizovali Love Architecture v Grazi supermarket pre spoločnosť Spar. Motiváciou tu bolo zadanie vytvoriť prvý energeticky sebestačný nákupný priestor v Rakúsku. Úlohou nebolo len navrhnutie atraktívneho obalu pre regály s tovarom, ale aj konštrukčná práca s tvorbou a prúdením energií. Poslúžil na to už samotný tvar budovy a tiež systém vetrania a umiestnenie trávnatých plôch na strechu. Tieto prvky sa podieľajú na tvorbe vlastnej mikroklímy priestoru. Osvetlenie zabezpečujú energeticky úsporné LED a riadené usmerňovanie denného svetla. Tvorbu energie zabezpečuje malá vodná turbína a slnečné kolektory na parkovisku.
Na návrhu domu Baufeld 10 sa podieľali sami obyvatelia.
Nie kamarádšaftom
V roku 2003 vítala ľudí prichádzajúcich autom do Grazu, vtedy Európskeho hlavného mesta kultúry, farebná neónová veverička. Architekti z Love Architecture sa takto zapojili do zviditeľnenia svojho pôsobiska. Ide o miesto, na ktorého vzhľade sa ako architekti chcú programovo podieľať? M. Jenewein sa zamyslí a zakrúti hlavou. Možností významnejšie tvarovo ovplyvňovať hlavné mesto Štajerska je málo. A priznáva aj ďalší dôvod: „V menšom meste sa všetci poznajú. To znamená, že ste nútení správať sa tak, ako to vyžadujú vzťahy. Je to zväzujúce a v konečnom dôsledku i obmedzujúce pre samotnú tvorbu,“ vysvetľuje. Preto ho nezaujíma lokálny networking a celý ateliér sa orientuje na riešenia za hranicami. Tam sa totiž dá koncentrovať na zadanie, a nie na kontakty. To vedie k lepším a zaujímavejším výsledkom.
Preto M. Jenewein považoval za dobrý signál, keď pre stavby v rámci hlavného mesta kultúry do Grazu boli pozvaní architekti zo zahraničia. „Ak by dostal zákazku nejaký domáci architekt, hneď by všetci kričali, že to bolo jasné, veď má predsa známosti. Okamžite by tu bolo podozrenie z manipulácie a korupcie,“ tvrdí.
Reč je o budove galérie súčasného umenia Kunsthaus, ktorá vyrástla v centre mesta. A tiež o umelom ostrove na rieke Mur, slúžiacom na oddych i na kultúrne podujatia. Pozornosť však priťahuje predovšetkým futuristický Kunsthaus od architektov Petra Cooka a Colina Fourniera, ktorý má prezývku „priateľský mimozemšťan“. „Nech už k tej stavbe zaujmete akékoľvek stanovisko, je to dnes určite najfotografovanejší objekt v meste. A tým sa stáva poslom Grazu, ktorý sa šíri svetom a láka návštevníkov,“ ozrejmuje M. Jenewein.
Prvý energeticky sebestačný supermarket v Rakúsku od Love Architecture.
Brzda z predpisov
Ak teda architekt spoza hraníc nevníma ako problém počet ponúkaných zadaní, pretože ich sám vyhľadáva, a neprekážajú mu ani prieťahy pri realizácii, pretože s nimi počíta, čo môže negatívne vplývať na jeho prácu? Je to nevzdelanosť a nezáujem investorov o dobrú architektúru? „Nie. To, že zo sto investorov má len desať záujem o kvalitnú architektúru, považujem skôr za prirodzené. Architektúra sa nedá nasilu nadiktovať zhora. Cieľ je ísť do projektov, pri ktorých sú ambície zúčastnených od začiatku na rovnakej vlne,“ hovorí M. Jenewein.
Za skutočný problém architektúry považuje narastajúci počet politických nariadení, štandardov a predpisov, ktoré obmedzujú umeleckú slobodu. „Žijeme v dobe priam posadnutej bezpečnosťou. V Rakúsku máte pocit, akoby každý druhý človek mal zhorieť vo svojom dome alebo vypadnúť z balkóna, pretože zábradlie je príliš nízke. Ako keby sme všetci boli príliš hlúpi na to, aby sme sami dali na seba pozor,“ dodáva architekt z rakúskeho Grazu.
Supermarket s vlastnou mikroklímou, trávnatými plochami na streche a vodnou turbínou.
Architekt Mark Jenewein prišiel do Bratislavy prednášať na pozvanie Platformy 1 x 1.
Foto - Jasmin Schuller, Anke Müllerklein
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
