Keď Harabin obviňuje...

Na nedávne rozhodnutie IV. senátu Ústavného súdu, že v kauze Duckého zmeniek bolo porušené základné právo obchodnej spoločnosti Gen Man Ventures AG, veľmi osobne zareagoval Štefan Harabin. Povedal, že niektorí sudcovia Ústavného súdu sa postavili na stranu podozrivých mafiánov a že ich rozhodnutie zaváňa korupciou a účelovosťou. Preto vraj na sudcov podá trestné oznámenie.

Keď sa voči jeho tvrdeniu členovia senátu ohradili, zašiel ešte ďalej. Predseda Najvyššieho súdu SR a šéf Súdnej rady SR vyhlásil: „Verejne sa pýtam senátu Ústavného súdu v zložení Luby, Gajdošíková, Orosz, že ak sú v hre miliardy v prospech podozrivých mafiánov, koľko stojí náhla zmena právneho názoru v rovnakej veci?“

Š. Harabin vždy postupuje podľa zásady, že najlepšia obrana je útok. Najútočnejší je vtedy, keď už aj jemu to pripadá tak, že akákoľvek obrana je beznádejná. Vetu „Pôjdeš do basy, ty hajzel,“ povedal vtedy, keď si musel od poslanca Daniela Lipšica vypočuť, že sa ako sudca dôverne priatelil s albánskym narkobarónom. K tvrdeniu, že sudcovia Štefan Luby, Ladislav Orosz a Ľudmila Gajdošíková svojvoľne rozhodli v prospech podozrivých mafiánov a v neprospech štátu, sa uchýlil po tom, keď IV. senát opätovne potvrdil, že ako najvyšší funkcionár Najvyššieho súdu hrubým spôsobom porušil zákon.

Keď sa Š. Harabin cíti osobne ohrozený, nemá zábrany zaútočiť na česť a dôstojnosť trojice bezúhonných ústavných sudcov a dopustiť sa aj takých výrokov, ktorými by sa mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Signalizujú totiž podozrenie, že nimi spáchal trestný čin krivého obvinenia.

Kto lživo obviní

Tvrdením, že IV. senát rozhodol v prospech mafiánov a v neprospech štátu, chcel Š. Harabin vyvolať dojem, že na právny názor sudcov doplatia najmä občania. Rozhodnutie sa však vôbec netýka vecnej podstaty sporu. Ústavný súd neprikázal, aký má byť rozsudok, „iba“ rozhodol, že rozsudok musí vyniesť senát Najvyššieho súdu v zložení, ktoré zabezpečí obom stranám sporu právo na zákonného sudcu. Lebo práve o toto právo – ako konštatovali sudcovia Š. Luby, L. Orosz a Ľ. Gajdošíková – ich svojimi opatreniami pripravil Š. Harabin ako predseda Najvyššieho súdu.

Faktom je, že neboli na Ústavnom súde prví, kto to oficiálne vyhlásil. Už dávno pred nimi, v októbri 2011, v meritórne identickom prípade to skonštatoval III. senát Ústavného súdu. Vtedy však predseda Harabin sudcov tretieho senátu (Ľubomíra Dobríka, Rudolfa Tkáčika a Jána Auxta) neobvinil z toho, že pomáhajú mafiánom na úkor štátu, a ani sa ich verejne nepýtal, koľko si nechali za svoj právny názor zaplatiť.

Keď dva senáty v dvoch právne identických prípadoch rozhodnú rovnako a predseda Najvyššieho súdu obviní z korupčného správania len členov jedného senátu, je zrejmé, že nepostupuje podľa práva a ani s dobrým úmyslom. Trestný zákon hovorí, že „kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov“.