Keby sme robili menej, môžeme dosiahnuť viac

V ostatných európskych voľbách sa posilnili euroskeptici. Je to cítiť?

Euroskeptikov, ale našťastie aj eurorealistov pribudlo. Jedným z dôsledkov je, že zdravý rozum je v rozhodnutiach prítomnejší. Parlament robí množstvo rozhodnutí, ktoré sú páčivé, ale v konečnom dôsledku nerealizovateľné či dokonca škodlivé. Napríklad poskytovanie pomoci z fondu vyrovnávania sa s dôsledkami globalizácie. Niektorí hovoria, že už keď tie peniaze máme, tak ich rozdávajme jednotlivým podnikom v krajinách. Ale vôbec sa neskúma efektívnosť ich využitia. Deformuje to konkurenčné prostredie a je to len krátkodobá záchrana. Takéto míňanie treba monitorovať, a ak niekde nefunguje, peniaze by sme tam už liať nemali.

Ako by ste hodnotili efektívnosť týchto výdavkov?

To je dnes veľmi ťažké, často chýbajú základné informácie, ako boli prostriedky vynaložené a čo priniesli. Napríklad peniaze na Iniciatívu pre zamestnanosť mladých, kde chýba mechanizmus, aby sa využili zmysluplne a prinášali efekty dlhodobo. Chcem sa stretnúť s ľuďmi, ktorí boli takto zamestnaní alebo preškolení, hovoriť aj so zamestnávateľmi, aké sú ich skúsenosti. Existujú napríklad podozrenia, že firmy zoberú dotáciu, niekoho zamestnajú, ale často zároveň niekoho iného prepustia. V čom to potom pomáha?

Nezamestnanosť mladých je veľký problém. Ako sa dá riešiť z európskej úrovne?

Nemyslím si, že dobrý spôsob je stále na tento účel zvyšovať dotácie. Skôr pomôže zlepšovanie predpokladov na to, aby si mladý človek našiel prácu. Jedným z nástrojov je pracovný portál Eures, ktorý by mohol zlepšiť mobilitu pracovnej sily. My si nové pracovné miesta nevieme kúpiť, ony musia byť vytvorené trhom. Na úradoch práce by mali byť kompetentní ľudia, ktorí nezamestnaným vedia poradiť. V niektorých úradoch však na jednu pracovníčku pripadá až 700 nezamestnaných. Úplným základom je kvalitné vzdelávanie. Také, aby človek nebol pripravený len pre jednu firmu, ale mal oveľa širšie kompetencie. Aby mladí mohli viac praxovať. Tu je veľkou príležitosťou program Erasmus+.

Ste podpredsedníčkou výboru pre ženské práva a rodovú rovnosť. Myslíte si, že muži a ženy si nie sú rovní?

Ak sa pozrieme na štatistiky odmeňovania, tak vidíme, že sú tam výrazné rozdiely v neprospech žien. Nie všetky ženy majú možnosť realizovať sa tak, ako by chceli. Keď ide na pracovný pohovor mladá žena, jednou z prvých otázok býva, či sa chystá na materskú. Nastavenie škôlok, jaslí, možnosť využívať skrátené pracovné úväzky, práca z domu – to sú veci, ktoré na Slovensku stále dobre nefungujú. Lebo mnohí ľudia majú pocit, že žena sa má starať len o rodinu. Ak sa chce starať, podporujem ju všetkými desiatimi. Ale ak chce ísť do práce, štát by mal vytvoriť podmienky, aby mohla. Politicky páčivejšie sú však kvóty [žien vo vedení firiem], čo je podľa mňa hlúposť. Ja nepotrebujem kvóty. Ak by som bola niekde dosadená len preto, že som žena, tak ma to skôr urazí.

Keď nie kvóty, tak potom čo?